ŠTOKHOLM. Fínsko a Švédsko stojace mimo akýchkoľvek vojenských blokov budú pomáhať pri hliadkovaní vo vzdušnom priestore Islandu, ktorý je jedným z členov Severoatlantickej aliancie, nemá však vlastné ozbrojené sily.
V stredu o tom informovala švédska vláda, podľa ktorej by malo ísť o krátkodobú vojenskú pomoc naplánovanú na začiatok roka 2014.
Spolupráca neutrálnych krajín s NATO je pritom citlivou záležitosťou, a to predovšetkým v prípade Fínska ako jediného nečlenského štátu v Európe susediaceho s Ruskom.
Bezpečnosť Islandu zaručovala až do roku 2006 vojenská prítomnosť Spojených štátov, po uzavretí leteckej základne v Keflavíku však musí s ochranou tamojšieho vzdušného priestoru vypomáhať Nórsko.
"V súvislosti s dnešným zasadnutím Severskej rady ministrov v Helsinkách vyjadrili Švédsko a Fínsko ochotu podieľať sa na monitorovaní islandského vzdušného priestoru spoločne s Nórskom v prvých štyroch mesiacoch roka 2014," uviedol vo svojom vyhlásení švédsky minister zahraničných vecí Carl Bildt.
Podľa jeho vyjadrenia pre tlačovú agentúru TT je takéto rozhodnutie prejavom "solidarity so severskými susedmi a nemá nič spoločné s NATO". Pomoc teraz musia schváliť parlamenty Fínska a Švédska ako aj samotná aliancia, pričom zatiaľ nie je známe, kedy by sa tak malo stať.
Fínsko a Švédsko napriek svojej neutralite úzko spolupracujú s NATO a pravidelne sa zúčastňujú na spoločných vojenských cvičeniach a mierových operáciách.
Pre Fínsko je však politika voči aliancii považovaná za dôležitý nástroj na udržiavanie dobrých vzťahov s Ruskom.
Náčelník generálneho štábu ruskej armády Nikolaj Makarov v júni varoval Helsinki pred prílišným zbližovaním s NATO, keďže by to podľa neho mohlo vytvoriť "nebezpečnú situáciu" pre Rusko.
