Oproti opere krížom cez záliv je sydneyské sídlo austrálskych premiérov. Aj názov tejto tichej štvrte s krivoľakými uličkami a peknými domami je prevzatý z jazyka aborigénov - Kirribilli.
Z centra mesta sa tam dá prejsť po majestátnom Prístavnom moste alebo loďou. Prístavisko má aj sídlo premiéra, pozemok z dvoch strán omýva more.
V nedeľu tam bolo pusto, žiadna stráž. Rovnako ako pred vchodom na opačnej strane. Vstupu dovnútra bránila len spustená rampa.
Podľa fotografií i toho, čo vidno z lode, je to miesto, ktoré nepochybne oslní. Tam by sa písali poémy! Mňa okrem jeho nevtieravej elegancie zaujal plot zo strany ulice.
Je to obyčajné oplotenie z vyhladených drevených fošní. Neobyčajné je na ňom iba to, že sú dlhé zhruba tri metre a poukladané vedľa seba naozaj vzorovo bez štrbín.
Keďže spoza nich pretŕča ďalší sofistikovanejší plot z kovu a ostnatého drôtu, pochopil som to tak, že musí ísť o zámer.
Dešifroval som ho nasledovne: drevené oplotenie sídla austrálskych predsedov vlády je iba praktickou ochranou ich súkromia, nie je v ňom zakódovaná žiadna panská povýšenosť, žiadny okázalý honor.
Práve naopak, je to ľudový plot, akých sú v Austrálii tisíce (aj keď zďaleka nie také vysoké). Je to symbol demokracie.
Po nedeľňajšej prechádzke mám teda filozofickú odpoveď na banálnu otázku, ktorá mi vŕta v hlave celé mesiace: prečo sú niektoré miliónové vily v Sydney obohnané takými lacnými plotmi, ktorým chýba čo i len náznak márnivosti.
