BUDAPEŠŤ, BRATISLAVA. Keď vstupovala do platnosti, maďarský premiér Viktor Orbán o nej tvrdil, že je vytesaná do žuly.
Podľa vládnej strany Fidesz sa mala sa stať pevným nemenným základom a zároveň symbolom novej existencie maďarského národa.
Po necelom roku platnosti je to najčastejšie prepisovaný zákon už aj tak chaotického zákonodarstva súčasného parlamentu.
Prechodné opatrenia
Novú maďarskú ústavu prijal Fideszom ovládaný parlament v apríli minulého roku a už vtedy vyvolala doma aj v zahraničí vlnu kritiky.
Prvé doplnky nazvané „prechodné opatrenia základného zákona“ pripojil parlament k ústave tesne pred tým, ako na začiatku tohto roka vstúpila do platnosti.
Časť prechodných opatrení sa po čase opäť aspoň mierne upravovala.
Stalo sa tak pod tlakom Európskej únie, podľa ktorej ohrozovali napríklad nezávislosť centrálnej banky a tiež pre kritiku ombudsmana, podľa ktorého boli v rozpore s princípmi právneho štátu.
Štyri roky nebude voliť
V pondelok parlament odsúhlasil takzvanú druhú novelizáciu ústavy, ktorá je podľa novín index.hu už minimálne treťou.
Súčasťou ústavy sa stali aj technické detaily nového volebného systému: na voľbách sa bude môcť zúčastniť len ten, kto sa zaregistruje najneskôr pätnásť dní pred ich konaním.
Kto sa nezaregistruje pred parlamentnými voľbami, nebude voliť ani v komunálnych či európskych voľbách konaných do najbližších parlamentných volieb.
Až po zmene ústavy parlament začal rokovať o novom volebnom zákone, ktorý väčšinou podobné detaily rieši.
Keď Fidesz prvý raz parlamentu predložil návrh nového volebného zákona aj s registráciou, sľúbil šéf poslancov vládnej strany, že si pred prijatím zákona vyžiada predbežné stanovisko ústavného súdu.
Zapísaním registrácie priamo do ústavy sa Fidesz snaží vyhnúť tomu, aby ústavný súd označil podmienenie výkonu volebného práva registráciou za protiústavné.
