Je skoro 20 hodín po voľbách a na volebnom obvode číslo 211 stále sedia pozorovatelia z opozičných strán na škatuliach s volebnými lístkami. Tvária sa urputne, až nenávistne. Korpulentné ženy sa odmietajú zo škatúľ zdvihnúť.
Podobná je situácia v 216. obvode. Hádky, škandály a vzájomné obviňovanie z podvodov ochromili sčítanie hlasov i v 214 volebnom obvode.
Predbežné výsledky
Strana regiónov – 33 %
Vlasť (Baťkivščina) – 23 %
komunisti – 14 %
UDAR (Kličko) – 13 %
nacioalisti (Sloboda) – 9%
(po sčítaní troch štvrtín hlasov)
„Sem sme dokonca museli privolať políciu,“ povedal SME líder strany UDAR, majster sveta v boxe Vitalij Kličko, ktorý podľa predbežných výsledkov skončil vo voľbách s asi 13 percentami hlasov štvrtý.
Nahnevané opozičné pozorovateľky odmietajú vydať podľa nich sfalšované volebné lístky na sčítanie, hoci už výsledky volieb nezvrátia.
Voľby s prehľadom vyhrala vládna Strana regiónov, po sčítaní troch štvrtín hlasov s 33 percentami.
Predbehla Baťkivščinu väznenej expremiérky Julie Tymošenkovej, ktorá získala asi 23 percent, hneď za ňou skončili komunisti s 14 percentami a UDAR s 13 percentami. Nacionalistická Sloboda sa do parlamentu dostala s 9 percentami. Opozícia ale oficiálnym výsledkom nedôveruje.
Boxer Vitalij Kličko má potenciál v budúcnosti nahradiť väznenú expremiérku Tymošenkovú. FOTO: TASR
Obrovské množstvo podvodov, podplácania a ďalších rozmanitých techník, ktoré použila vládna Strana regiónov k tomu, aby získala v budúcom parlamente ústavnú väčšinu, znepokojilo aj európskych pozorovateľov. Voľby sledovalo 800 osôb zo 42 krajín. Síce výsledky hlasovania rešpektujú a Stranu regiónov uznávajú za víťaza.
Avšak celý volebný proces je oveľa menej demokratický, než ten minulý, uviedlo vedenie misie OBSE. Alarmujúce je neprehľadné financovanie jednotlivých strán i kandidátov, ktorí sa uchádzali o priazeň voličov v jednotlivých obvodoch. Zdá sa dokonca, že v týchto voľbách šlo oveľa viac o peniaze, než o Ukrajinu.
Od primitívneho podplácania po stavbu ciest
Predovšetkým sa v niektorých oblastiach praktizoval ten najprimitívnejší spôsob politického obchodovania – podplácanie voličov. Jeden hlas stál podľa svedectva nemeckej pozorovateľky Violy von Cramon z Doneckej oblasti, od 100 do 500 eur. Okrem toho zaznamenala neobyčajný nárast chorých v deň volieb – a teda i tých, ktorí hlasovali doma.
Tam za nimi prišli vybraní členovia volebných komisií. Práve pri tejto príležitosti podľa pozorovateľov mohlo dochádzať k nátlaku na voliča i priamemu falšovaniu. V jednom z kyjevských obvodov hlasovalo niekoľko stoviek ľudí doma, hoci deň pred tým boli celkom zdraví.
Napriek tomu pozorovatelia i predstavitelia opozície trvajú na tom, že hlavným triumfom vládnej strany nebolo primitívne falšovanie, ale dokonalá schéma, ktorá sa uplatnila v predvolebnej kampani a odštartovala v novembri 2011. Vtedy prezident Janukovyč presadil zmenu volebného zákona. Do polovice parlamentu sa volili jednotlivci, nie strany. A práve jednotlivci boli často financovaní nenápadne ukrajinskými oligarchami alebo dokonca zo štátneho rozpočtu.
Na peniaze sa nik nepýta
Stovky miliónov dolárov vrhli do oblasti, kde kandidáti podporovaní vládnou stranou stavali detské ihriská, cesty, školy, opravovali teplovodné potrubie. Nad stavbou umiestnili tabuľku so svojím menom a sumou, ktorou prispeli.
Nešlo ale o ich osobné úspory, skôr o dotácie z federálnej pokladne, alebo tajný dar príslušného oligarchu, ktorý má záujem na víťazstvo Janukovyča. Obrovské peniaze tak boli investované toho roku i do reklamy: napríklad ukrajinská štátna televízia získala 46 miliónov dolárov, čo je dvakrát viac, než behom volebnej kampane v roku 2007.
S tým súvisí i fakt, že voľby boli z veľkej časti financované kriminálnymi peniazmi. Strany ani jednotlivci nedokazujú, kde finančné prostriedky získali a ako napríklad učiteľ kandidujúci len sám za seba našiel stotisíc dolárov na vybavenie miestnej škôlky. Ukrajinský zákon totiž nijako neobmedzuje osobný rozpočet kandidáta a ani mu neprikazuje, aby vykázal pôvod peňazí.
Julia Tymošenková oznámila z väzenia, že začína protest proti sfalšovaniu volieb hladovkou a bude od tejto chvíle piť len vodu.
Prekvapivo uspeli aj nacionalisti
Koalíciu opozičných strán môže zničiť antisemitizmus strany Sloboda.
KYJEV. Nečakaný úspech vo voľbách si zapísala aj nacionalistická strana Sloboda, ktorá získala vo voľbách podľa predbežných výsledkov asi 9 percent. Podľa politológov je to dôsledok zhoršujúcej sa sociálnej a ekonomickej situácie obrovského množstva ukrajinských voličov.
Krajne pravicová strana sa v minulosti už dopustila mnohých rasistických výrokov, napríklad protestovala proti černošskej speváčke, ktorá sa narodila na Ukrajine a reprezentovala túto krajinu v súťaži Eurovízie.
Také postoje môžu byť prekážkou budúcej opozičnej koalície. Včera Vitalij Kličko, šéf demokratickej strany UDAR, vyhlásil, že rasistické postoje Slobody podporovať nebude, ale inak s ňou koalíciu chce vytvoriť.
Ani Kličkovi, ani Baťkivščine nič iné nezostáva, pokiaľ chcú byť rovnocenným súperom vládnej koalícii Strany regiónov a komunistov.
Šéf strany, štyridsaťštyriročný Oleg Ťjagnibok, je rodák zo západoukrajinského Ľvova, a v politike sa pohybuje od dvadsiatich piatich rokov. Jeho voličská základňa žije hlavne na západe krajiny.
Ťjagnibok chce zakázať komunistickú ideológiu a presadiť nový zákon o občianstve – občanov Ukrajiny by rád videl len etnických Ukrajincov. Hovorca hlavného štábu Slobody Ruslan Košulinskij však včera rezolútne odmietol obvinenie z antisemitizmu.
(pp)
Ukrajinci hľadajú nové opozičné tváre, tvrdí politológ
Jeden z najčastejšie citovaných politológov na Ukrajine Volodimyr Fesenko, riaditeľ Centra politickej analýzy Penta, pomenoval pre SME prekvapenia volieb.
Patrí medzi prekvapenie úspech nacionalistickej strany Sloboda?
„Určite áno. Veď ešte týždeň pred voľbami nemala isté, že prekročí päťpercentnú hranicu, aby sa dostala do parlamentu.“
Kto sú voliči tejto strany?
„Len jedna tretina sú skutočne ľudia, ktorí volia nacionalistickú ideológiu presadzovanú touto stranou. Ostávajúce dve tretiny sú takzvané protestné hlasy – ľudia chcú, aby stará opozícia pritvrdila. Okrem toho mnoho voličov si prialo, aby Sloboda v parlamente bola, i keď trebárs s jej ideológiou úplne nesúhlasia. A pretože hrozilo, že neprekročí päť percent, dali jej pre istotu svoj hlas.“
Znamená to radikalizáciu ukrajinskej spoločnosti?
„Rozhodne áno. A hľadanie nových tvárí. Niektorí ľudia, ktorí uvažovali aj o tom, že dajú hlas strane UDAR Vitalija Klička, sa nakoniec rozhodli pre Slobodu, pretože Kličko sa im zdá možno príliš mäkký, možno neskúsený. Teda bolo poznať, že v politickom spektre chýba niekto ako Tymošenková. Niekto dostatočne radikálny. Ľudia na čele Baťkivščiny, ako Jaceňjuk, takí bojovní, ako bola Tymošenková, nie sú.“
Hovoríte, že voliči sú rozčarovaní, ale strana Tymošenkovej získala nečakane vysoký počet hlasov.
„To však nie je vďaka Julii. V sociologickom prieskume, ktorý sa týkal preferencií v prípadných prezidentských voľbách, je Tymošenková až za Kličkom. Ľudia teda volili zjednotenú opozíciu, ale časť z nich už skôr hľadala nové tváre. A tak sa hlasy nespokojných ľudí rozdelili.“
Prečo tak prepadol exprezident Viktor Juščenko? Predbežne má menej ako percento hlasov.
„Ukrajinci sú extrémne citliví na to, keď ich niekto sklame. Sú skrátka rozčarovaní. Nečakal som, že Juščenko dostane viac než jedno percento. Len on si myslel, že dostane viac, nikto mu neveril. Je to koniec jeho politickej kariéry.“
(pp)
Autor: Agentúra Epicentrum
