SALZBURG. Keď Red Bull v sobotu priviedol ukázať svojho hviezdneho skokana do vlastného hangáru, vedeli, že aj miesto predáva reklamu.
Letisko v Slazburgu vyzerá ako každé iné, hangár Red Bullu je však nenápadný iba zvonka. Po vstupe do miestnosti sa človek ocitne v akomsi svätostánku či katedrále, oslavujúcej úspechy firmy v oblasti extrémneho lietania.
Premyslený dizajn premenil kupolu haly na modernú stavbu zo skla, chrómu a železa. Tvorcovia mysleli na každý detail - všetko pripomínalo lietanie a rýchlosť. Mohli ste si dať drink v baroch Mayday či Ikarus, známe ikonky na záchodoch mali padáky. Dokonca aj hostesky vyzerali viac ako letušky.
V hale svietili nablýskané lietadlá aj kuriózne lietajúce stroje. Mnohé z nich funkčné. Nechýbali ani historické kúsky ako stíhačka Corsair z Druhej svetovej vojny či vrtuľník Cobra. Originálny náter však prekryli výrazné farby a logá Redbullu.
Keď do miestnosti vkročil Felix Baumgartner, hala pre mnohých stratila na čare. Skokan s tetovaním „born to fly“ strávil doslova hodiny v obkľúčení novinárov, mimoriadny záujem mali hlavne domáce médiá.
Dostával veľa otázok o lietaní a vesmíre, mnohé z nich opakovane. Trpezlivo vysvetľoval, že kariéru dobrodruha už zavesil na klinec. „Ďalšie zoskoky neplánujem, chcem lietať ako normálny pilot vrtuľníku,“ hovoril mierne unavený.
Aj ďalšie rozhovory sa však točili okolo adrenalínových športov. Jeden z novinárov bol zvedavý, či teda nechce pre zmenu vyskúšať ponor do extrémnych hĺbok.
Felix ostal na zlomok sekundy prekvapený: „Vyskúšal som si potápanie niekoľkokrát... a nenávidím ho. Už len fakt, že nemôžete slobodne dýchať, ma desí. Viem, že to som nemohol ani počas posledného skoku. Aj preto som mal v kapsule problém s klaustrofóbiou. Bol som ako vták uväznený v klietke. Podobné pocity mám pod vodou. A ja som vták, nie ryba.“
Keď ani potom novinár neprestal naliehať, vyjadril sa jasne a bez metafor: „Oficiálne končím, som skokan na dôchodku, berte to ako fakt.“
