V Nemecku platí už šesť rokov antidiskriminačný zákon. Podľa neho nesmie byť v zamestnaní nikto znevýhodnený, ani pre náboženstvo. Mladej moslimke nedávno súd priznal odškodné 1500 eur.
Zubár v Berlíne ju totiž odmietol ako pomocníčku. Proti jej kvalifikácii nemal žiadne výhrady. Nechcel však, aby počas služby nosila ako pobožná moslimka šatku na hlave.
Súkromná vec
Zrejme si ani neuvedomil, že porušil platný zákon. V nemeckom antidiskriminačnom zákone sa totiž výslovne uvádza, že viera je súkromná vec.
V podnikoch a organizáciách súkromného sektora preto viera, takisto ako aj vek, pohlavie, sexuálna orientácia, etnický pôvod, postihnutie a svetonázor nesmú hrať žiadnu rolu pri prijímaní či prepúšťaní.
Pritom nie je ani dôležité, že mnohé moslimky nosenie šatky nepovažujú za súčasť islamu. Stačí, že dotyčná žena považuje šatku za výraz svojho náboženského cítenia a zákaz jej nosenia za znevýhodnenie.
Už pred 10 rokmi jeden nemecký súd rozhodol, že „islamská šatka“ nie je dôvod na prepustenie predavačky v obchodnom dome.
Zamestnávateľ nemohol dokázať, že práve šatka mu spôsobila finančné straty alebo poruchy v prevádzke.
A v Hamburgu si jeden pobožný sikh vysúdil, že namiesto papierovej čiapky môže počas práce v jednej fastfoodovej reštaurácii nosiť turban. Pre iné zamestnania to však platiť nemusí, zdôraznil vtedy súd.
Náboženský symbol zakázaný
Na druhej strane náboženské spoločenstvá môžu žiadať od svojich zamestnancov, aby vyznávali rovnakú vieru. A vo verejných službách, najmä v školách, platí zase náboženská neutralita.
Preto v mnohých spolkových krajinách nesmú učiteľky nosiť šatku ako náboženský symbol. Napríklad v Berlíne.
Autor: Vlado Müller
