K liberalizácii vízového režimu pre Čiernu Horu, Macedónsko a Srbsko pristúpila EÚ v decembri 2009.
BRUSEL. Viaceré členské štáty EÚ sú za opätovné zavedenie vízového režimu pre krajiny západného Balkánu, čo je dôsledok vysokého nárastu počtu neoprávnených žiadateľov o azyl z tohto regiónu.
Aj týmto skutočnostiam sa venovala Rada EÚ pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti na dvojdňovom zasadaní v Luxemburgu.
Žiadosť pre ministrov vnútra na preskúmanie možnosti obnovenia vízovej povinnosti pre Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu, Macedónsko a Srbsko prišla od predstaviteľov Belgicka, Francúzska, Holandska, Luxemburska a Nemecka.
Žiadosť niektorých členských štátov EÚ o prehodnotenie vízovej politiky pre západný Balkán vychádza aj z nedávnej správy komisárky EÚ pre spravodlivosť Cecilie Malmströmovej.
Tá v predloženom dokumente upozornila na skutočnosť, že počet žiadateľov o azyl občanov z krajín západného Balkánu v priestore EÚ sa v posledných mesiacoch zvýšil o 75 percent.
Z celkového počtu žiadateľov o azyl iba malé množstvo dostane štatút utečenca.
Rada EÚ ako aj Európsky parlament v súčasnosti hľadajú právnu klauzulu, ktorú by mohli použiť "dočasné opätovné zavedenie víz v mimoriadnych prípadoch" pre ľudí z regiónu západného Balkánu.
Malmströmová ministrom do Luxemburgu odkázala, že sa v dňoch 5. a 6. novembra v Tirane uskutoční mimoriadna ministerská konferencia, na ktorej sa okrem ministrov členských štátov EÚ zúčastnia aj ich kolegovia z krajín západného Balkánu a cyperské predsedníctvo v EÚ.
Hlavnou témou tohto stretnutia bude otázka ako čeliť zvyšujúcemu sa počtu žiadateľov o azyl. EÚ už požiadalo krajiny tohto regiónu, aby predstavili informácie o opatreniach, ktoré prijímajú na zastavenie tohto fenoménu.
K liberalizácii vízového režimu pre Čiernu Horu, Macedónsko a Srbsko pristúpila EÚ v decembri 2009, pre Albánsko a Bosnu a Hercegovinu v novembri 2010. S Kosovom sa v tomto smere vedú bilaterálne rokovania.
