A tak bolo celkom prirodzené, že Ruth sa v detskom kútiku na viedenskom letisku skamarátila s Jasminou. Jasmina tam bola s mamou. Leteli do Teheránu.
Ruth, samozrejme, neovláda geopolitiku. A vyzeralo to tak, že ani Jasmina. Preto nemali problém ani zábrany.
Asi Arabky
Jediným zádrhom bol jazyk, ale deti sa vedia dohovoriť aj bez slov. S Jasmininou mamou sme si vymenili pár viet.
Oveľa menej ako naše dcéry, hoci na rozdiel od nich sme sa mohli rozprávať po anglicky. Nám akosi do reči nebolo. Až ma zamrazilo, ako ľahko sa vytvára nedôvera a odstup.
Potom do kútika prišli po nemecky hovoriace deti. Ruth pribehla aj k nim a pridala sa aj Jasmina. Deti sa pýtali svojej mamy, akým jazykom tie dve dievčatká rozprávajú.
A ona, že celkom nevie, ale že sú asi Arabky, lebo majú taký výzor. Snažila sa to deťom povedať diskrétne, ale bolo to dosť hlasné na to, aby som to počula ja aj Jasminina mama.
Obidve sme sa usmiali. Keď tá rodinka odišla, Jasminina mama utrúsila, že Európania v tom majú ešte stále zmätok.
Povedala, že tak je to vždy, keď odlietajú zo „Schengenu“. Vždy ich niekto niekam zaradí. Zväčša úplne mimo.
Keď sme už museli ísť k nášmu lietadlu, Ruth pozvala Jasminu do Izraela. Ona je taká. Pozýva každého, kto je jej sympatický. A Jasmina bola veľká sympatiačka.
Geopolitika nepustí
Preložila som jej mame, čo povedala moja dcéra. Mama sa za pozvanie poďakovala a tak, aby to deti nevideli, pokrčila plecami.
Ja som sa snažila tvárou komunikovať, že veď vieme svoje.
Ruth a Jasmina sa môžu stretnúť akurát tak v tom schengenskom priestore. Geopolitika nepustí.
