Na ktoré otázky by ste v pondelok ako Američanka chceli počuť odpoveď?
„Určite by mali obaja dať odpoveď na to, čo chcú robiť s prekvitajúcim terorizmom na afgansko-pakistanskej hranici. Ani jeden sa počas doterajšej kampane príliš nevenoval diskusii, čo so situáciou v Afganistane. Trénujeme domáce jednotky, prezident ohlásil sťahovanie, ale chýba mi fundovaná odpoveď na otázku, čo sa tam stane, keď odídeme Moderátor by sa mal takisto opýtať na riešenie krízy v Sýrii, samozrejmosťou bude otázka na Irán a štáty arabskej jari. Možno na to nevyjde čas, ale Mitt Romney by mal dať stanovisko k dohode START o znižovaní nukleárneho arzenálu, pretože v minulosti ju označil za najhoršiu chybu Obamu v zahraničnej politike.“
Jedna z prvých otázok bude určite smerovať k tomu, čo sa stalo v Benghází. Prezident bude musieť znovu vysvetľovať, prečo verejne priznali teroristický útok na konzulát až 17. deň od útoku.
„Toto je jedna z mála tém, pri ktorej sa guvernér môže suverénne cítiť na koni a musí to využiť. V druhej debate sa nechal rozhodiť moderátorkou, ktorá dosť nešťastne dala za pravdu Obamovi. Mal si stáť za svojím. Prezident zasa musí kultivovať svoju doterajšiu pozíciu: ako vrchný veliteľ považujem za urážajúce, ak by si niekto myslel, že nie som prvý, kto berie na seba zodpovednosť za akékoľvek pochybenia, ktorých sme sa pri ochrane ambasády dopustili, boli to predsa v prvom rade moji ľudia.“
Ako by sa mal prezident obhajovať?
„Jediné, na čo sa prezident môže spoliehať, je povaha Američanov. My milujeme, keď niekto prizná, že pochybil a ospravedlní sa. Mnohí politici v minulosti pohoreli, pretože ich vlastné ego im nedovolilo sa ospravedlniť. Som presvedčená, že Nixon by nebol skončil tak zle, keby bol včas priznal vinu na Watergate. Obama by sa mal tiež zamerať na stovky prípadov, keď terorizmus dopredu odhalili a tak mu predišli.“
V prvej debate kandidáti oproti sebe stáli, v druhej sedeli na barových stoličkách, pri otázke sa postavili a mohli sa pohybovať po javisku. Teraz budú oproti sebe sedieť. Čo im ich poradcovia radia pred touto poslednou debatou?
„Videli sme, že prvý formát prezidentovi nesadol, naopak guvernér agresívnym štýlom debatu ovládol. Nečudujem sa, pretože prezident je iný typ človeka, videli sme, že formát Town Hall Meeting mu sedel oveľa lepšie. On potrebuje byť uvoľnený, aby dokázal zaútočiť. Poradcovia ho teraz učia nepozerať sa do poznámok, ale na rivala. Notes ho bude možno lákať, lebo bude mať pred sebou stôl. Očný kontakt je veľmi dôležitý a v prvej debate mu úplne ušiel. Vie, že istý druh ataku na Romneyho je potrebný a bude ho robiť, ale nečakala by som rovnaký priamy útok, aký sme videli u guvernéra. To by nebol on. Čo sa týka Romneyho, on je tak dobre natrénovaný, že nevidím nejakú medzeru. Bude mu stačiť robiť presne to isté, čo robil doteraz.“
Čaká sa, že pre Obamove úspechy v zahraničnej politike bude Romney skôr ťahať za kratší koniec.
„Pre guvernéra bude táto debata najťažšia a musí sa na ňu pripravovať najmä po obsahovej stránke. Radila by som mu, aby sa čo najviac sústredil na ekonomické aspekty zahraničnej politiky, lebo v tom môže u ľudí zabodovať. Prezident zasa musí obrániť svoje doterajšie pozície a poukázať na úspechy, ktoré dosiahol. V istom zmysle musí v ľuďoch vyvolať nervozitu: nebol som perfektný, nedosiahol som všetko, čo som sľúbil, ale držím sa kurzu a všetko, čo potrebujem, aby som to dokončil, je viac času.
Pripomenúť ľuďom, že môže byť nebezpečné prepriahať kone v strede pretekov. Ak by som ho trénovala, radila by som mu, aby poukazoval na diery a nedostatok detailov v Romneyho pláne a vyžadoval ich počuť. Obaja zatiaľ podcenili jednu z najdôležitejších vecí: nevyslali jasný signal, že sú pripravení na spoluprácu s Kongresom. Ľudia nie sú hlúpi, vedia, že prezident nezmôže nič bez podpory Kongresu. Budúci prezident musí ukázať – a viac ako Obama doteraz - že je pripravený na konštruktívnu spoluprácu so zákonodarcami.“
Výskumu prezidentských debát sa venujete takmer 30 rokov. Okrem toho, že dva-trikrát v histórii ovplyvnili výber prezidenta, panuje názor, že až také podstatné zasa nie sú. Čo sa vďaka nim zmenilo?
„Zmenil sa výrazne postoj ľudí k politike. Keď som bola malá, učili nás, že o náboženstve a politike sa nerozpráva. Prezidentské debaty prelomili toto tabu. Ľudia sa po nich začali uvoľnenejšie a otvorenejšie baviť o politike. V mnohých mestách ich verejne premietali v kinách. Dnes vidíme, že Američania väčšinou nemajú problém povedať, ktorého kandidáta podporujú, a to dokonca ani pred úplne cudzími ľuďmi.“
Ovplyvnili prezidentskú debatu sociálne siete?
„Neuveriteľne silno. Vo všetkých ohľadoch posunuté reakcie, ktoré sme na debaty mali desať rokov dozadu, sú nenávratne preč. Deň po prvej debate som bola v rannej šou NBC News. Dostali sme tisícky reakcií takmer na všetko, o čom bola medzi kandidátmi reč. Verejnosť sa stala platným členom prezidentskej debaty. CNN vysiela zarovno s debatou reakcie nerozhodnutých voličov a tí komentujú takmer každé jedno slovo. Tweety, blogy, reakcie pod článkami, to všetko je dôkazom, že verejnosť je aktívnym a vplyvným hráčom v tejto hre, je to vzrušujúce.“
Čo môžeme čakať od moderátora CBS News Boba Schieffera?
„Candy Crowleyová, aj Martha Raddatzová vo viceprezidentskej debate, ukázali, že sú jej organickou súčasťou. Vynikajúco ich posúvali dopredu, na rozdiel od Jima Lehrera (78), ktorý prvú debatu až tak dobre nezvládol. Možno to bude znieť až urážajúco, ale nemyslím si, že ženy by boli lepšie preto, že sú ženy, ale preto, že sú obe mladšie. Bob Schieffer (76) je Lehrerov ročník. U oboch sme boli zvyknutí na ultra rýchle reakcie a dobré vyhodnotenia situácie, ale pred dvadsiatimi rokmi. Vôbec mu nezávidím, čelí obrovskému tlaku, veľmi som zvedavá, ako to zvládne.
Autor: Alena Taranová
