Od istého času rada chodím na slovenské úrady, do bánk či na poštu… Odkedy bývam v Bruseli, totiž zisťujem, že slovenské služby urobili značný kvalitatívny krok vpred a v Belgicku asi vládne tvrdý socializmu.
Banky majú otvorené do štvrtej a cez víkend vôbec. Pri inštalácii internetu je podmienkou zobrať si voľno, sedieť doma aspoň šesť hodín a dúfať, že to tí chlapíci z Belgacomu dnes nepopletú.
S prázdnymi rukami
Ak si niečo objednáte v obchode, môžete sa zaručene spoľahnúť, že v stanovenom dátume odídete s prázdnymi rukami. Jedna moja známa čakala šesť mesiacov na dodávku súpravy kachličiek.
Keď sa sťažovala majiteľovi, dostala radu, aby rešpektovala jeho súkromie a zaslúženú dovolenku s deťmi. Po polroku ju nakoniec čakali v obchode nie červené, ale ružové kachličky.
Spoliehať sa na poštové služby nie je o nič lepšie. Listy a noviny mi prestali chodiť po pár mesiacoch. Vraj ak nie je na obálke číslo schránky, nemusia ju doručiť.
Všetky listy sa, samozrejme, záhadne stratili a noviny si asi prečítal poštár.
Bruselská perspektíva
O nič priateľskejší nie sú ani čašníci v reštauráciách. Zákazník, ktorý sa sťažoval na špinavý stôl, dostal od čašníčky vynadané, prečo si zaň sadol.
Prečo je to tak? Nuž, lebo aj keď sa nahneváte a zmeníte podnik, u konkurencie je presne to isté. Neviem, či je to obchodná stratégia, alebo národný temperament.
Nám cudzincom sa potom zdá, že u nás doma všetko výborne funguje. Hoci, je to asi čisto bruselská perspektíva.
Autor: Soňa Miháliková
