„Oukej, stúpni si na vonkajší schodík. Zapni kamery. A odteraz sa o teba postará náš strážny anjel,“ ozýva sa sebaistý, upokojujúci hlas z riadiaceho strediska. Rakúsky dobrodruh Felix Baumgartner sa vysúva vo výške 39 kilometrov nad zemou z gondoly a následne sa odráža do prázdna.
Réžia strieda zábery na osemdesiatštyriročného bielovlasého starca za mikrofónom so zábermi na Baumgartnera a na vzrušený hlúčik jeho rodiny. Pre mnohých je v tej chvíli Baumgartner čosi ako superman. Len málokto si uvedomuje, že ešte väčší hrdina ako nebojácny Felix je Joe Kittinger, ktorému sa Rakúšan práve chystá ukradnúť jeho 50-ročný rekord.
Milióny divákov na celom svete prestávajú na chvíľu dýchať. Baumgartner sa behom sekundy mení v miniatúrnu bodku na pozadí tmavomodrej zemegule hlboko pod sebou. Keď sa odvážny skokan dostáva do nebezpečnej vývrtky, jeho telo nekontrolovateľne rotuje. Ticho v priamom prenose preruší vzrušený šepot ľudí z centrály. Po zvládnutí hrozivej situácie a otvorení padáka počuť spontánny potlesk a aplauz.
Jediný, kto má v tej chvíli na tvári ľadový pokoj, je operátor Joe Kittinger. Nevzrušeným hlasom ďalej naviguje Felixa až do chvíle, keď sa nohy dobrodruha dotknú zeme. Po úspešnom pristátí a skokanovom víťaznom geste sa už teší spolu s ostatnými a tlieska rukami nad hlavou ako malé dieťa.
Hoci Felix prekonal jeho rekord, Joe Kittinger dodnes zostáva jediný na svete, kto reálne zažil obrovské riziká zoskoku z hranice vesmíru. Pri svojich pionierskych pokusoch pred polstoročím skákal za situácií a okolností, ktoré si dnes len ťažko vieme predstaviť.
Kto je teda tento muž v pozadí Baumgartnerovho úspechu?
S Felixom po zoskoku: Jeden rekordman gratuluje druhému. FOTO: SITA / AP
Obloha nado mnou je nepriateľská
Kittinger sa k zoskokom z extrémnych výšok dostal ako skúšobný pilot amerického letectva počas studenej vojny. Zatiaľ čo za Baumgartnerovým výkonom stoja sponzori, biznis a reklama, Kittinger skákal v prísne vedeckom režime na vojenskej základni.
Kým Baumgartnerov prínos k vede a poznaniu ostáva prinajmenšom diskutabilný, Kittinger slúžil ako pokusný králik v podmienkach, ktoré vtedajšie primitívne počítače nedokázali nasimulovať.
Kto je
Joe Kittinger (84)
prekonal 8 svetových rekordov v parašutizme a voľnom páde
odlietal 483 bojových misií vo Vietname
101-krát zoskočil s padákom, dvakrát sa núdzovo katapultoval
nalietal 15000 hodín na 70 typoch lietadiel
držiteľ 44 vojenských a civilných vyznamenaní vrátane Harmonovej trofeje od prezidenta Eisenhowera
Zdroj: International Society of Aviation Barnstorming Historians
Písal sa rok 1953 a sovietsko-americké súperenie v zbrojení a kozmickom programe naberalo na obrátkach. Z rysovacích dosiek inžinierov schádzali prototypy čoraz výkonnejších a rýchlejších lietadiel.
Američania potrebovali zistiť, či ľudský organizmus vôbec dokáže prežiť haváriu v extrémnej výške a rýchlosti. Vojenský lekár John Stapp začal hľadať dobrovoľníkov, ktorí by mu to pomohli zistiť.
Kittinger sa zo svojej jednotky prihlásil ako jediný. Niet sa čo čudovať. Život testovacích pilotov v tých časoch nebýval dlhý ani slávny. Ak by mal Kittinger nehodu, presné okolnosti úmrtia by sa nedozvedela ani najbližšia rodina. Neustále musel žiť s pocitom, že sa každú chvíľu niečo pokazí. A veci sa kazili často.
Hneď počas prvého letu balónom do stratosféry odišiel Kittingerovi mikrofón na vysielačke. Následne pre chybnú hadičku stratil polovicu kyslíkovej rezervy. Napriek tomu pokračoval až do výšky tridsiatich kilometrov.
„Poďte si po mňa,“ vyťukal v náhlom rozmare morzeovkou pozemnej obsluhe. Netušil, akú paniku týmto žartíkom vyvolá. Ľudia v podpornom tíme si totiž mysleli, že pilot naozaj volá o pomoc a začína halucinovať. Nakoniec bezpečne pristál s ukazovateľom kyslíka na nule.
Pokusný králik? Kittinger počas prvých letov do stratosféry v 50-tych rokoch. FOTO: joekittinger.com
Koncom päťdesiatych rokov testy s balónmi pokročili natoľko, že mohli začať uvažovať o prvých zoskokoch. Vedci potrebovali zistiť, či je možné dostať človeka do vesmíru a či je kozmonaut schopný opustiť modul v extrémnej výške a voľným pádom sa vrátiť na zem.
Svoje prvé „vesmírne“ skoky vykonal Kittinger na rozdiel od Baumgartnera z otvorenej gondoly balóna. Jeho telo chránil pred kozmickým žiarením iba skafander. Ak by sa v ňom objavila hoci nepatrná trhlinka, Kittinger by bol mŕtvy do desiatich sekúnd. Preto je niektorými historikmi považovaný za prvého kozmonauta.
Z výšky tridsiatich kilometrov tiež tlmočil na zem prvé pocity človeka z vesmíru. Jeho nekonečnosť a tajomnosť ho desili: "Obloha nado mnou je nepriateľská,“ ohlásil rádiom. "Človek môže prežiť vo vesmíre, ale nikdy ho nedobyje. Obloha nado mnou je bezodná, veľmi čierna a veľmi nepriateľská.“
Prvý skok z výšky dvadsiatich troch kilometrov ho takmer zabil. Zle sa mu otvoril stabilizačný padák, jedna zo šnúr sa Kittingerovi obtočila okolo krku a takmer ho uškrtila. Parašutista v bezvedomí sa dostal do smrtiacej vývrtky, jeho bezvládne telo rotovalo rýchlosťou 120 otáčok za minútu. Prebral sa, až keď sa mu kilometer nad zemou automaticky otvoril záložný padák.
„Prežil som iba zázrakom,“ lakonicky zhodnotil celú situáciu. S pokusnými zoskokmi však neprestal. Vedel, že jeho poznatky môžu neskôr zachrániť ďalšie životy.
Prvý skok zo stratosféry prežil len zázrakom. FOTO: joekittinger.com
Legendárny skok do prázdna
Bez problémov neprebehol ani rekordný zoskok zo 16. augusta 1960. Počas stúpania balóna zistil, že nefunguje vyrovnávanie tlaku v jeho pravej rukavici. Ruka mu bolestivo napuchla do dvojnásobnej veľkosti a stratil v nej všetok cit. Zatajil tento fakt pred nadriadenými v strachu, že prerušia misiu a celý proces sa začne odznova. „Zistil som, že prístroje v kabíne dokážem ovládať aj hánkou ruky,“ napísal neskôr Kittinger vo svojej autobiografii.
Ďaleko od pomoci sa cítil nesmierne osamelý. „Márne som hľadal na temnej oblohe čo i len jedinú hviezdu,“ opisoval stúpanie nahor. Utešoval sa pohľadom na zakrivenú zemeguľu: „Výhľad bol veľkolepý. Videl som búrku v Arizone, vzdialenú odo mňa 350 míľ (560 km), vyzeralo to takmer ako na obrázku.“
Pred obrovskou hĺbkou pod sebou strach nemal: „Skok bol ako vyslobodenie, znamenal cestu domov.“ Po odpočítaní vykročil do prázdna. Najprv necítil absolútne nič. V stratosfére neexistuje vietor, ktorý by sa mu oprel do skafandra. Ani v rýchlosti takmer 1000 kilometrov za hodinu nemal pocit, že by padal. Preto sa otočil na chrbát, aby mal výhľad na zmenšujúci sa balón.
Strmhlavý let si veľmi neužíval: „Po vypustení stabilizačného padáka som mal pocit, že sa dusím. Zažil som to už predtým a ani lekári nevedeli zistiť, čo tento pocit spôsobuje.“ Po štyroch minútach a 38 sekundách voľného pádu sa mu vo výške štyri a pol kilometra konečne otvoril hlavný padák. Preletel cez hradbu mrakov: „Naskytol sa mi nádherný pohľad na dve krúžiace helikoptéry, vedel som, že idú po mňa,“ spomína Kittinger.
Konečne na zemi. FOTO: joekittinger.com
Skúšal uvoľniť spod seba ťažkú sedačku, s ktorou vyskočil, ale napuchnutá ruka ho prestala poslúchať. Dopadol preto veľmi tvrdo. Neprekážalo mu to - bol živý a zdravý. Televízne zábery ho zachytávajú vysmiateho, ako si do pol pása vyzlečený z ťažkého skafandra vychutnáva cigaretu. Po troch hodinách mu odpuchla i ruka.
„Nemyslím, že si uvedomujeme, na akej nádhernej planéte žijeme,“ povedal Kittinger po zoskoku. Na ďalší deň mal skákať jeho kolega George Post. Technici a lekári však usúdili, že zopakovať Kittingerov skok by bolo príliš nebezpečné. Mali pravdu. Trvalo pol storočia, kým technika a ľudské túžby pokročili natoľko, že by sa vesmírny skok niekto odvážil zopakovať.
Kittingerov zoskok trval 13 minút a 45 sekúnd. Prekonal pri ňom hneď niekoľko pozoruhodných rekordov: najvyšší let balóna s ľudskou posádkou, najvyšší zoskok s padákom, voľný pád z najväčšej výšky, najdlhší a najrýchlejší voľný pád.
Neurobil som dosť, chcem do Vietnamu
Po Kittingerových úspechoch prišla aj sláva. Svoju úlohu v tom zohrala aj propaganda. Američanom sa hodili všetky vesmírne rekordy, ktoré vyfúkli Sovietom. O jeho skoku referovali filmové týždenníky, Kittingerovo meno skloňovali titulky novín. Na audiencii ho osobne vyznamenal prezident Dwight Eisenhower.
Zatiaľ čo Sovieti si svoje hviezdy ako Gagarin úzkostlivo chránili, Kittinger nechcel stráviť zvyšok života rozdávaním autogramov. Chvíľu ešte pokračoval v skúšobných letoch, aby sa neskôr dobrovoľne prihlásil do Vietnamu.
Ako vojenský pilot nikdy neabsolvoval bojový let a mal pocit, že vlasti a letectvu dlhuje peniaze investované do svojho výcviku. „Niektoré veci v živote proste musíte urobiť,“ hájil neskôr svoje rozhodnutie.
Po príchode do Vietnamu najprv lietal tajné misie na starých vrtuľových lietadlách z druhej svetovej vojny, ktoré USA darovali juhovietnamskej vláde. Pomalé nízkoletiace stroje padali rovnako často pre poruchy ako v dôsledku paľby nepriateľa. Po absolvovaní povinnej stovky letov mohol Kittinger odísť do Štátov, napriek tomu sa do Vietnamu prihlásil ešte dvakrát.
Ďalšie lety absolvoval v najmodernejšej stíhačke typu Phantom proti ťažko bráneným cieľom v oblasti Hanoja. Na tomto stroji dokonca zostrelil jednu stíhačku MiG-21.
Plukovník Kittinger v kabíne stíhačky Phantom vo Vietname. FOTO: joekittinger.com
Na misiu v máji 1972 pôvodne nemusel. Platilo nepísané pravidlo, že piloti pred ukončením ďalšieho turnusu dostávajú len ľahké úlohy. Kittinger sa opäť prihlásil dobrovoľne. Tentoraz ho však opustilo šťastie a zostrelili ho nad nepriateľským územím. Po dopade na zem ho takmer zlynčovali rozzúrení civilisti. Zachránili ho až vojaci, ktorí ho vzali do zajatia.
Vo väzení strávil jedenásť mesiacov. Počas vypočúvania visel nad zemou za ruky zviazané za chrbtom. Napriek mučeniu si zachoval zmysel pre humor: „Nebol to pekný hotel, jedlo aj obsluha boli príšerné,“ spomínal.
Strádanie na samotke bral ako skúsenosť, zachránilo ho pozitívne myslenie. „Každý z nás opustil väzenie ako lepší človek. Naučili sme sa, o čom je naozajstná sloboda.“ Deň, keď ho prepustili, dodnes považuje za najkrajší vo svojom živote.
Dobrodružstvo pokračuje
Kittinger ostal aktívny aj po odchode do výslužby. Hoci sa venoval najmä písaniu, balóny a lietanie ho neprestávali fascinovať. Čoskoro začal súťažiť na rôznych balónových pretekoch. Prišli nové rekordy, tentoraz civilné. Najprv dvetisícmíľovou cestou prekonal rekord v nepretržitej dĺžke letu balónom. Ako prvý tiež preletel sólo cez Atlantický oceán.
Nevyhli sa mu ani ďalšie nehody. V roku 1984 sa takmer zabil pri núdzovom pristátí v severnom Taliansku. V roku 1997 jeho meno uviedli do Národnej leteckej siene slávy. Ostával v centre diania, stále mu chodili listy od pilotov či parašutistov s prosbami o radu.
Nečudo, že si aktívneho dôchodcu všimol aj tím Red Bull Stratos, ktorý pripravoval Baumgartnerov skok. Treba priznať, že nemali veľmi na výber. Kittinger predstavoval unikátnu žijúcu encyklopédiu extrémnych zoskokov.
„Za posledných päťdesiat rokov mi často telefonovali rôzni šialenci, niekedy aj dvakrát do mesiaca. Tím Red Bullu ma presvedčil svojím metodologickým prístupom k bezpečnosti a tiež snahou o normálny vedecký výskum,“ vysvetlil Kittinger svoju motiváciu, prečo pomáha cudziemu dobrodruhovi prekonať vlastný rekord. V jeho veku možno zohrala úlohu aj kalkulácia, či to nie je posledná šanca byť súčasťou veľkého experimentu.
Kittingerov skok ostal dlho neprekonaný. FOTO: SITA / AP
Kittingerove rady boli pre Baumgartnera neoceniteľné. Podrobne preberali aj nebezpečnú plochú vývrtku, ktorú sa napokon Felixovi podarilo zvládnuť.
Keď v tíme hľadali operátora, ktorý bude s Felixom v spojení počas celého zoskoku, logická voľba padla opäť na Kittingera. Veď kto iný by vedel Felixa povzbudiť počas nebezpečnej a osamelej misie?
Keď Baumgartner štrnásteho októbra nastupoval v skafandri do gondoly, bielovlasý pán na zemi si sadal k slúchadlám a mikrofónu. Bolo to symbolické spojenie dvoch mužov, ktorých delí celá generácia.
Kittinger ani po rokoch nestratil nič zo svojej rozhodnosti. Z jeho pokojnej zreteľnej artikulácie bolo cítiť prirodzenú autoritu veliteľa bojovej letky. Ako Felix začal v balóne stúpať, spoločne prešli všetkých štyridsať krokov potrebných pre opustenie kabíny.
Baumgartner po odraze do prázdna nemal pri sebe len strážneho anjela. Strážil ho muž, ktorý si pred rokmi prežil jeho najhoršie nočné mory. Možno aj preto Felix pred skokom nemusel riešiť obavy z temného vesmíru, ale zdravil divákov v priamom prenose: „Viem že sa díva celý svet, kiež by všetci videli to, čo ja.“
Fantastický pohľad na našu planétu by možno neuzrel ani Felix, keby sa muž dole za mikrofónom pred rokmi neriadil krédom: „Do najlepších vecí v živote ma nikto nenútil, vždy som sa hlásil dobrovoľne.“
