Göteborg 14. júna (TASR) - Európska únia (EÚ) sa v piatok a v sobotu pokúsi vo švédskom Göteborgu na najvyššej úrovni ubezpečiť kandidátske krajiny, že proces rozšírenia nie je nijako ohrozený nedávnym odmietnutím Zmluvy z Nice v Írsku. Aj keď lídri pätnástky nestanovia konkrétny dátum rozšírenia, mohli by aspoň upresniť časový harmonogram záverečnej etapy prístupových rozhovorov s kandidátmi.
Švédsko malo od začiatku svojho predsedníctva v EÚ v januári tohto roku ambície stanoviť jasnejšie termín prijatia nových krajín. Zatiaľ čo vrcholná schôdzka EÚ v Nice vlani v decembri potvrdila, že prístupové rokovania s kandidátmi "sa môžu" skončiť v priebehu roku 2002 a vyjadrila nádej, že prvé nové krajiny sa zúčastnia na voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v roku 2004, Štokholm by rád premenil tieto termíny na záväzok únie.
"Nevylučujem možnosť, že skutočne dohodneme časový rozvrh a stanovíme si určitý plán, keď budú môcť vstúpiť do únie prví noví členovia. Ale to ešte uvidíme," povedal novinárom pred summitom švédsky veľvyslanec pri EÚ Gunnar Lund. Podobne sa ešte začiatkom týždňa v Luxemburgu vyjadrovala švédska ministerka zahraničných vecí Anna Lindhová.
"Najdôležitejšou úlohou summitu...je potvrdiť, raz a navždy, že proces rozšírenia je nezvratný," vyhlásil pred vrcholnou schôdzkou pätnástky štátny tajomník švédskeho premiéra pre záležitosti EÚ Lars Danielsson.
Hoci v otázke stanovenia dátumu sa členské krajiny EÚ zatiaľ nedohodli, v jednom sa zhodujú: po šokujúcom výsledku írskeho referenda, v ktorom Íri odmietli "zmluvu o rozšírení", treba vyslať kandidátom veľmi jasný signál, že ich blížiaci sa vstup nie je nijako ohrozený.
Írsky problém však nevyrieši summit v Göteborgu. Je na írskej vláde, aby presvedčila svojich voličov, aby v očakávanom druhom referende, ktoré by sa mohlo konať zároveň s voľbami v lete budúceho roku, hlasovali za Zmluvu z Nice.
Tú sa totiž EÚ zaviazala ratifikovať do konca budúceho roku a ak to všetky členské krajiny dovtedy nestihnú, darmo bude Brusel upokojovať kandidátov, že sa nič nedeje. Zmluva totiž zakotvuje inštitucionálne reformy nevyhnutné pre rozšírenie EÚ, na ktoré chce byť pätnástka pripravená od 1. januára 2003.
Druhou veľkou témou summitu bude životné prostredie. Šéfovia štátov a vlád európskej pätnástky majú schváliť stratégiu udržateľného rozvoja, ktorá potvrdí nutnosť zakomponovať do politiky všetkých členských štátov ohľad na ekológiu. Stratégia obsahuje ambiciózne plány na redukciu skleníkových plynov, obmedzenie rastu dopravy a zavedenie prísnej kontroly nebezpečných chemických látok.
Okrem asi 4000 delegátov summitu a novinárov sa v druhom najväčšom švédskom meste zíde okolo 30.000 demonštrantov z celej Európy. O povolenie demonštrovať požiadalo viac ako 100 rôznych organizácií. Polícia neponechala nič na náhodu a doslova opevnila kongresové a výstavné centrum v strede mesta, kde sa summit bude konať.
Schôdzke pätnástky predchádza už dnes summit EÚ-USA za účasti amerického prezidenta Georgea W. Busha. Stovky aktivistov, protestujúcich proti Bushovej politike v oblasti životného prostredia, protiraketovému štítu či trestu smrti, sa dnes dostali do konfliktu s políciou.
Príchod amerického prezidenta krátko predpoludním paralyzoval dopravu v meste. Cesty vedúce z letiska Landvetter boli zablokované a lietadlá prichádzajúce okolo 11.00 h museli krúžiť až 45 minút nad mestom, pretože letisko bolo rezervované pre Bushov Air Force One.
(spravodajca TASR Robert Sermek) pel
