Málokto má toľko pamätníkov, ktoré budú pripomínať jeho tvorbu i celú osobnosť budúcim generáciám. Scenárista a prozaik Eduard Volodarskij (3. 2. 1941 - 8. 10. 2012) si ich sám postavil behom života desiatky.
Filmy, ku ktorým napísal scenár, sa stali klasikou sovietskej a ruskej kinematografie. Kultovými dielami, z ktorých sa cituje na večierkoch v dobrej aj v horšej spoločnosti. Pretože nejaký film podľa Volodarského videl asi každý Rus.
Náš medzi cudzími, cudzí medzi svojimi, Môj priateľ Ivan Lapšin či Kontrola na cestách - skvelé snímky, ktoré v Rusku vnímajú ako súčasť národnej kultúry. Ale aj film Unavení slnkom 2, seriál Štrafbat, snímku Dostojevskij.
Pravda, ceny za tieto diela získali režiséri a herci. On stál vždy tak trochu v ústraní. Jeho súkromie zostávalo divákom jeho filmov skryté aj preto, že sa o scenáristu nijako zvlášť nezaujímali.
Jednou z hlavných postáv, ktorá pre Volodarského mala veľkú ako tvorivú, tak i ľudskú hodnotu, bol bard, rebel a majiteľ slávneho chrapľavého hlasu Vladimir Vysockij.
Zoznámili sa v roku 1962, len krátko po tom, čo Volodarskij opustil prácu závozníka v cukrovare. Dvadsať rokov z nich boli nerozluční priatelia. Títo dvaja výnimočne talentovaní ľudia pritom spolu nikdy nič úspešné nevytvorili.
Zato Volodarskij spolupracoval s mnohými známymi režisérmi i producentmi. Mal vždy svoju hlavu. Aj keď sa do politiky nijako zvlášť nehrnul, viacero jeho filmov bolo na čiernom zozname a v Sovietskom zväze ich nepremietali. Napríklad Kontrola na cestách ležala na polici 15 rokov, než ju mohla verejnosť vidieť.
Napriek tomu, že niektoré scenáre písal do zásuvky, vytvoril neuveriteľné množstvo diel. Bol extrémne usilovný, nemal nikdy skutočnú dovolenku a niekedy dokonca písal niekoľko celkom rôznych scenárov súčasne.
Bol stále unavenejší, vyčerpanejší a niektorí jeho priatelia tvrdia, že sa upísal na smrť.
Autor: agentúra Epicentrum
