Debaty historikov súvisiace s výrobou prvej americkej atómovej bomby sa začali už krátko po skončení druhej svetovej vojny a nepretržite pokračujú do dnešných dní. Čerstvý impulz pre diskusie ponúka nová kniha Brotherhood of the Bomb (Bratstvo bomby) od amerického historika Gregga Herkena.
Kniha opisuje životné osudy a lojalitu medzi čelnými vedcami Oppenheimerom, Ernestom Lawrencom a Edwardom Tellerom, ktorí stáli pri zrode americkej atómovej bomby. Historik Herken uvádza, že Oppenheimer, šéf tohto tímu, bol v tridsiatych a začiatkom štyridsiatych rokov členom komunistickej strany Spojených štátov. Autor knihy pritom vychádza z nedávno objavenej korešpondencie Oppenheimerovho kolegu z univerzity v Kalifornii a z americkej komunistickej propagandistickej literatúry, ktorá je spojená s menom otca americkej atómovej bomby.
Historik Herken však pochybuje, že by bol Oppenheimer poskytol informácie o práci svojho tímu Sovietskemu zväzu, tak ako to v mnohých diskusiách uvádzajú iní americkí historici. Je však pravdepodobné, že keby príslušné miesta vo Washingtone vedeli o Oppenheimerovej komunistickej minulosti, zrejme by nebol býval šéfom tohto supertajného projektu.
Oppenheimer zomrel v roku 1967 vo veku 62 rokov. Predtým priznal, že bol v tridsiatych rokoch činný v mnohých komunistických organizáciách a rovnako aj jeho manželka, niekdajšia snúbenica, jeho brat a švagriná. Poprel však že by bol členom komunistickej strany Spojených štátov.
Otázka členstva v komunistickej strane sa dostala do pozornosti najmä v roku 1954 na pohovore s Oppenheimerom o obnovení jeho prístupu k najtajnejším informáciám. Aj keď v tom čase sa o komunistickej minulosti tohto vedca nevedelo, federálnou previerkou neprešiel a stratil svoj dovtedajší vplyv v otázkach súvisiacich s využívaním jadrovej energie.
Nová kniha uvádza, že Oppenheimer bol nielen členom komunistickej strany, ale bol aj členom tajnej komunistickej bunky pracujúcej na pôde univerzity v Kalifornii, ktorá pomáhala v šírení komunistickej literatúry a filozofie.
(spolupracovník TASR William Guard) ari
