V druhej debate si americký prezident vylepšil reputáciu. Podľa divákov bol lepší ako jeho republikánsky súper.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
HEMPSTEAD. Tri stovky študentov z Hofstra University prežívajú pred univerzitnou telocvičňou vzrušenie z iného než športového výkonu, ktorý v nej o pár minút zažijú.
Kým sa začnú bezpečnostné kontroly, musia dve hodiny vyčkať v rade, takže okrem prezidentskej debaty ich poteší aj trochu tepla vnútri: „Stojí mi to definitívne zato,” hovorí 20-ročná študentka public relations Julia Chappellová, zatiaľ čo v balerínach prestupuje z nohy na nohu, aby sa trochu zahriala.
„Získať vstupenku nebolo vôbec jednoduché, prihlásilo sa nás asi 700. Mala som šťastie, že ma vyžrebovali.”
Jedenásť kamier
Krátko pred ôsmou večer sa dvere na telocvični prestavanej na debatnú miestnosť zatvorili.
Vnútri je okrem vyvolených študentov už len 82 nerozhodnutých voličov, moderátorka CNN Cindy Crowleyová, jedenásť kameramanov (každý prešiel tvrdým tréningom, čo brať a z akého uhla, aby boli splnené podrobné podmienky kontraktu medzi oboma politickými kampaňami a ani jedna sa necítila poškodená zle odvedenou produkciou), a hŕstka fotografov.
Tisícky ďalších študentov, novinárov, expertov a ostatných ľudí, ktorí sa na mašinérii druhej predvolebnej debaty podieľajú, sledujú príchod prezidenta Obamu a guvernéra Romneyho na javisko cez obrazovky v presscentre, univerzitnom kine, na parkoviskách, v knižnici aj v študentskej kantíne.
Ten Romney, božemôj
„Božemôj!” zvolá s úsmevom študentka histórie Michelle Kirkwoodová jedno z mála slov, ktoré pozná po slovensky, keď sa Obama po prvý raz rázne ohradí, že „to, čo hovorí Romney, jednoducho nie je pravda”.
Jej starí rodičia s priezviskom Onda emigrovali do USA cez vojnu a usadili sa v Pittsburghu: „Neviem presne, z ktorého mesta pochádzali, moja mama hovorí už len po anglicky, ale babku som občas počula povedať „božemôj”, keď ju niečo prekvapilo. Obama teraz prekvapil aj mňa. Oproti minulej debate pôsobí ako ryba, ktorú z brehu hodili do vody.”
Vtipný prezident
Zdá sa, že formát debaty „Town Hall Meeting” prezidentovi sedí. Ataky na rivala sa množia. Je rovnako pohotový ako Mitt Romney, v niektorých momentoch dokonca určite vtipnejší.
Romney: Pozrel som sa na svoje investície a pochopil som, že sú riadené so slepou dôverou. Sú v nich zahrnuté investície mimo Spojených štátov vrátane čínskych spoločností. Pán prezident, pozreli ste sa na svoj dôchodok?
Obama: Viete, - nedívam sa na svoj dôchodok. Nie je taký veľký ako váš, takže mi to až tak dlho netrvá. Nepozerám naň tak často.
„Prešiel koučingom, je to očividné a tí, ktorí ho trénovali, mu poradili presne to isté, čo by som mu poradila aj ja,” hovorí expertka a zakladajúca členka Komisie pre prezidentské debaty Diana Carlinová. „Nepozerá sa viac na podlahu pódia ani na poznámky, asi mu skonfiškovali písacie potreby,” neodpustí si štipku irónie.
Umožňuje mu to podľa nej atakovať exguvernéra a pritom vyzerať prirodzene. „No hlavne – vyzerá konečne ako prezident, ktorý si stojí za všetkým, čo spravil, a vie to aj predať.”
Town Hall debata
Town Hall Meeting formát existuje v prezidentských súbojoch len dvadsať rokov. Američania ho milujú, pretože otázky kladie priemerný občan: „Náš výskum ukázal, že ľudia pri obrazovkách považujú toho, kto sa pýta, naozaj za jedného z nich.”
Súčasťou spomínaného kontraktu, ktorý obom táborom sprostredkovala Komisia, sú aj mantinely pre moderátorku. Zásadné pravidlo: po skončení dvojminútových odpovedí oboch kandidátov mohla využiť minútu na dovysvetlenie alebo doplňujúcu otázku.
„Cindy Crowleyová je veteránkou v moderovaní politických debát, nemuseli sme ju nejako špeciálne pripravovať. Jediné, čo musela zachovať, je mlčanlivosť,” spomína Carlinová s tým, že o nestraníckosti a profesionalite moderátorky CNN nemali pochybnosti ani chvíľku.
Občanov, ktorí kládli otázky, vybral spomedzi nerozhodnutých voličov Gallupov inštitút. Celý deň strávili v „karanténe” na tajnom mieste v rámci univerzity, čo malo ich otázky uchrániť pred únikom do médií.
Komunikovali len so Cindy Crowleyovou, ktorá od nich vyzbierala 82 kartičiek s tým, čo sa chcú opýtať. Moderátorka mala výlučné právo vybrať spomedzi nich tie, ktoré zaznejú, aj v akom poradí dá priestor na ich odpoveď.
Ešte pred príchodom do telocvične s každým autorom natrénovala, ako ju povedať do mikrofónu. Aj tak sa stalo, že jedna žena v strede otázky zabudla, čo sa chce opýtať.
Zážitok zo zápasu
Melissa Rosteková odchádza z telocvične v euforickej nálade: „Idem si dať pohár vína so spolužiakmi, ktorí nemali také šťastie ako ja a nevideli to priamo. Prúdila tam iskrivá energia, veľmi som si to užila. Chvíľami som si myslela, že si skočia do vlasov,” opisuje 22-ročná študentka politológie.
„Neviem povedať, kto sa mi páčil viac. Obama bol duchaplný a zábavný, Romney zasa vzbudil silný dojem pri ekonomických témach. Bol veľmi presvedčivý. Aj na ľuďoch bolo vidno, že počúvajú a rozmýšľajú.”
Prezidenta a guvernéra, ktorý sa ním chce stať, eskortuje z Hempsteadu asi desiatka áut s húkačkami. Hneď ráno sa život na Hofstra University začne vracať do normálu.
„Debata sa však nekončí, keď sa skončí. Som v tomto biznise už viac ako tridsať rokov – a tento fenomén sa mi vždy potvrdzuje. Prvých 48 hodín je iných ako to, čo príde neskôr po kontrole faktov, a ešte úplne iné, keď na zistené nepresnosti kandidáta zaútočí jeho rival. Definitívne sa trojdielna prezidentská debata končí vždy až v deň volieb,” poznamená Diana Carlinová na odchode.
Autor: Alena Taranová, spolupracovníčka SME zo Spojených štátov
