Utorok. Konečne si možno začať užívať týždeň. Pondelok je pre mnohých ľudí, bez ohľadu na to, či žijú v Európe, či za oceánom, najnepríjemnejším dňom v týždni. Viac meškajú do práce, viac ich kolabuje, menej sa usmieva.
V roku 1979 spustila v Kalifornii 16-ročná študentka Brenda Ann Spencer paľbu na deti stojace pred školou oproti jej domu. Dvoch ľudí zabila, desiatku ďalších zranila. Pred políciou niekoľkokrát zopakovala jediný dôvod smrteľnej streľby: „Nemám rada pondelky.“
Oficiálne stanovený najdepresívnejší deň v roku tiež pripadá na pondelok - prvý deň posledného januárového týždňa.
To všetko zbytočne. Americký profesor psychiatrie Arthur Stone po dlhodobom prieskume vyhlásil, že pondelky sú pre ľudí rovnaké ako utorky, stredy či štvrtky.
Po tom, čo rok pravidelne zisťoval nálady opýtaných, zistil, že k miernemu pozdvihnutiu nálady prispieva piatok. Ľudia priznali, že záver týždňa je optimistickejší. Pondelky však nijako nevybočovali oproti ostatným dňom v týždni.
„Pocit, že pondelok je najhorším dňom, je skôr o zmene, ktorá prichádza po oddychovej nedeli. Ide skôr o samotnú zmenu než o to, že by sme sa v pondelok cítili horšie než v iný deň,“ tvrdí vedec a prirovnáva to k motoristom.
Tí, ktorí jazdia na lepších autách, sú presvedčení o tom, že majú z jazdy lepší pôžitok, než vodiči horších áut. Žiadna štatistika to nepotvrdzuje.
Psychiatrické zistenia zhrnuli, že stereotyp o pochmúrnom pondelku existuje nie vďaka aktuálnej pondelkovej nálade. Ale vďaka samotnému stereotypu.
