Prijaté sankcie, najtvrdšie od prijatia ropného embarga, sa týkajú oblasti energetiky, obchodu, financií a dopravy.
LUXEMBURG. Nové sankcie voči Iránu, patria medzi najťažšie doteraz prijaté, uviedli v pondelok európski diplomati počas zasadania Rady EÚ pre zahraničné záležitosti v Luxemburgu.
EÚ zdôraznila, že aj v tomto prípade ide o sankcie namierené proti iránskemu jadrovému programu a nie proti iránskemu ľudu.
Dôvodom na sprísnenie sankčného režimu voči Teheránu je zlyhanie rokovaní o iránskom jadrovom programe a neochota iránskej vlády dodržiavať medzinárodné záväzky týkajúce sa citlivého programu jadrového výskumu.
EÚ a medzinárodná spoločnosť obviňujú Irán, že pod plášťom mierového výskumu vykonáva nedovolené jadrové zbrojenie.
Ropné embargo ničí ekonomiku
V pondelok prijaté sankcie, najtvrdšie od prijatia ropného embarga, sa týkajú oblasti energetiky, obchodu, financií a dopravy.
Podľa ohlasov z prostredia diplomatov EÚ, ropné embargo, ktoré vošlo do platnosti 1. júla tohto roku, ťažko dolieha na iránsku ekonomiku a štátne financie.
Príjmy v energetickom sektore začali klesať a iránska mena rijál sa znehodnocuje. Od zavedenia sankcií rijál stratil 50 percent svojej hodnoty, pričom iba od začiatku tohto mesiaca stratil tretinu svojej pôvodnej hodnoty.
Nové sankcie znamenajú zákaz dovozu iránskeho plynu a spoluprácu s petrochemickým priemyslom, čo má ešte viac prehĺbiť nátlak na kľúčový sektor energetiky.
Ďalej ide o zákaz vývozu grafitu, ocele, hliníka a ďalších kovov, ktoré môžu byť používaní v jadrovom priemysle.
Stopnú obchody s centrálnou bankou
Okrem toho európske firmy majú zakázané prenajímať si iránske lode a tankery na prepravu ropy, a to aj v prípade lodí, ktoré sú zaregistrované mimo hraníc EÚ.
Zákaz sa týka aj dodávania lodiarskych zariadení pre Irán a európske lodenice už nesmú stavať tankery pre moslimskú republiku.
Za najúčelnejšie sa však považujú sprísnené opatrenia vo finančnom sektore, keď okrem zákazu niektorých špecifických operácií, EÚ prestane so všetkými vzťahmi a neautorizovanými finančnými transakciami s Iránskou centrálnou bankou.
Na doterajší sankčný zoznam taktiež pribudlo niekoľko nových iránskych spoločností aktívnych v energetickom priemysle a finančnom sektore.
Schwarzenberg pochválil sankcie Únie
Český minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg ocenil v pondelok efektívnosť sankcií, ktoré EÚ uvalila na Irán. Uviedol to po ukončení zasadania Rady EÚ pre zahraničné záležitosti v Luxemburgu.
"Tie sankcie pokračujú celkom dobre. Môžeme skonštatovať, že export iránskej ropy sa v posledných mesiacoch prepadol. A nemenovaný vysoký predstaviteľ iránskeho režimu povedal, že finančné sankcie budú ešte ťažšie," povedal Schwarzenberg ohľadne rozhodnutia európskych diplomatov sprísniť doterajší sankčný režim voči Teheránu.
Šéf českého rezortu diplomacie potvrdil, že ropné embargo EÚ, ktoré vošlo do platnosti 1. júla tohto roku, ťažko postihlo iránsku ekonomiku a štátne financie. Podľa zdrojov EÚ, príjmy v iránskom energetickom sektore začali klesať a iránska mena riál sa pod vplyvom sankcií znehodnocuje.
V Iráne pod tlakom sankcií dochádza k znehodnoteniu meny a ľudia kvôli nižšej kúpyschopnosti vychádzajú do ulíc.
Na upozornenie, že táto situácia protirečí stanovisku EÚ, že sankcie nie sú zamerané proti ľuďom ale iba proti vláde a jej jadrovému programu, Schwarzenberg uviedol, že znehodnotenie riálu voči americkému doláru bežných Iráncov až tak netrápi, lebo väčšina z nich za hranice aj tak necestuje.
Na druhej strane priznal, že sankcie majú neželaný dopad na bežných Iráncov, aj napriek tomu, že sa diplomati EÚ už od začiatku sústreďujú výlučne na úzky okruh ľudí a spoločnosti.