Prezidentské debaty v USA majú prísne pravidlá. Rozhoduje aj výkon moderátora.
Keď štyri hlavné prieskumy ukazujú rovnakým smerom, znamená to, že nejde o optický klam.
Suverénne vystúpenie Mitta Romneyho pred kamerami prinútilo nerozhodnutých voličov pozrieť sa na kandidáta Republikánskej strany novými očami.
Podľa prieskumov RealClearPolitics sa Romney dostal do tesného vedenia. A to všetko pre debatu, o ktorej si všetci mysleli, že v kampani nezohrá významnú rolu.
Ako zachrániť kampaň Tím demokrata Baracka Obamu teraz horúčkovito hľadá recept, ako zvrátiť euforický moment, ktorý zažíva predvolebná kampaň republikánov. Do druhej televíznej debaty zostáva už len pár hodín.
Túto predvolebnú kampaň diváci videli už dve zo štyroch debát (jednu zviedli kandidáti na viceprezidenta). Ich pravidlá upravuje Komisia prezidentských debát zložená zo zástupcov republikánov a demokratov aj nestraníckych expertov.
Komisia vznikla v roku 1987 ako odpoveď na predchádzajúce roky, keď vždy po debatách od roku 1960 politické tábory napádali televízie a ich moderátorov za nezvládnutú produkciu.
Vždy bolo niečo zlé. Kamera ich kandidáta brala z nesprávneho uhla, moderátor mu nedal dosť priestoru, v štúdiu bolo nedobré osvetlenie.
Aj preto vedie teraz každú debatu iný moderátor, vystupujú vždy na inom mieste a pravidlá diskutovania môžu byť rôzne.
Otázky od divákov Kým v prvej debate, ktorú Obama zbabral aj podľa vlastných voličov, sa pýtal skúsený moderátor, zajtra to bude iné. Pôjde o formát Town Hall Meeting.
Otázky sa budú pýtať občania spomedzi nerozhodnutých voličov, ktorých vyberie Gallupov inštitút.
Každý kandidát bude mať na odpoveď dve minúty, ďalšiu minútu bude mať moderátorka CNN Candy Crowleyová na dovysvetlenie, ak si to diskusia bude vyžadovať.
Tlak na prezidenta Obamu je enormný. Ak sa chce vrátiť späť do boja, zajtra si nemôže dovoliť zaváhať.
Práve preto, ako veľmi prvý duel nezvládol, sa očakáva, že druhú debatu si pozrie ešte viac než 67 miliónov Američanov, ktorí si ju naladili naposledy.
Nič nie je stratené Podľa emeritného rektora Columbia University Michaela Soverna prvý afroamerický prezident ešte nič nestratil. V roku 1984 pripravoval svojho kamaráta, demokratického kandidáta Waltera F. Mondala na debatu s Ronaldom Reaganom.
V podmienkach, ktoré opisuje ako „tvrdú diskusiu v pracovni, počas ktorej som predstieral, že som Reagan“. Entuziazmus, ktorý do toho obaja vložili, vyústil po prvej debate do Mondalovej výhry.
Sovern bol azda jediný z demokratov, ktorý pred prvou debatou Obama - Romney prorokoval, že Romney vyhrá: „Kandidát, ktorý vyzýva súčasného prezidenta, má veľkú výhodu.“
Prezident Spojených štátov je podľa neho výnimočná postava, stačí, že druhý kandidát len o trochu lepšie vyzerá na kamere, okamžite získava obrovské sympatie, pretože „má na prezidenta”. “
Kto bude prezidentskejší „Cieľom je vyzerať prezidentskejšie ako prezident. Samozrejme, ako sme sa s Fritzom (Mondale) naučili na vlastnej koži, víťaz prvej debaty sa nemusí k výhre v novembri ani len priblížiť.“
Ak Slovákov pred voľbami otrávili tisícky bilbordov, ktoré zamorili krajinu, Američanov s podobne naliehavou intenzitou zasa atakuje politická reklama v televíziách.
Debata naživo tak oproti nenávistným a faktograficky prekrúteným 30-sekundovým šotom z antikampaní predstavuje pre voličov vítanú zmenu.
Jedna z mála šancí vidieť budúceho prezidenta reagovať „tu a teraz“ bez čítačky v konfrontácii s rivalom.
Mnoho blogerov atakovalo prezidenta, prečo z čista-jasna nenazval Romneyho klamárom, keď počas debaty o 180 stupňov prekrútil svoje pozície v otázke daní či zdravotného systému.
Lenže čas debát je prakticky jediný, keď by sa kandidáti navzájom nemali osočovať, ale mali by prehodiť o druhom aj nejaké pekné slová.
Rešpekt má voličovi vyslať signál, že je prezidentom pre všetkých Američanov, aj tých z opačného politického spektra.
Aj preto zrejme neútočil Obama na Romneyho slová o 47 percentách Američanov, ktoré ho nezaujímajú.
Výkon moderátora Priebeh debaty môžu poznačiť nielen politici, ale aj moderátori, ktorých vyberá komisia spomedzi prihlásených tipov od televízií.
Prvú na tému domácej politiky dostal Jim Lehrer z verejnoprávnej PBS News. Bola pre neho už dvanástou v poradí.
Kritici mu vyčítali, že ju nezvládol, pretože neustriehol dvojminútový limit, ktorý mali Romney aj Obama na odpovede.
Viceprezidentský duel s prehľadom zvládla zahraničnopolitická reportérka ABC News Martha Raddatzová. Kládla ostré doplňujúce otázky a diskusiu zaujímavo posúvala dopredu.
Najrozhodujúcejšie debaty v americkej histórii Na základe analýzy všetkých 15 posledných prezidentských kampaní Christopher Wlezien
a Robert Erikson dospeli k záveru, že „neexistuje prípad, kde by sme mohli jasne dokázať, že debata rozhodla voľby”. Niektoré však mali veľký vplyv.
1. Kennedy - Nixon, 1960 Prvá televízna debata v USA. Kennedyho iskrivé vystupovanie a svieži výraz pred kamerami ostro kontrastovali s Nixonom, ktorý vyzeral na smrť unavený.
2. Reagan - Carter, 1980 S blahosklonným výrazom v tvári Reagan presvedčil Američanov, že nie je taký extrémista, ako ich Carter strašil. Svoje vedenie na záver zabetónoval fotogenickým pohľadom do kamery a priamou otázkou Američanom: „Máte sa dnes lepšie ako pred štyrmi rokmi?”
3. Bush - Gore, 2000 Gore do nej vstupoval s reputáciou vynikajúceho rečníka a päťpercentným náskokom v prieskumoch. Pred kamerou sa však predviedol ako netrpezlivý človek. Keď sa svoju zlú pozíciu snažil v poslednej debate prekonať útokom na Busha, budúcemu prezidentovi stačilo vylúdiť na tvári úškrn typu „som nad vecou“ – a Al Gore vyzeral hlúpo. Prieskumy po debatách namerali Bushovi šesť až dvanásťpercentné zisky.
Autor: Z Hempsteadu od našej dopisovateľky Aleny Taranovej
