Už popoludní som o tom napísal krátky komentár na Twitteri. „Asi sa pôjdem spýtať do steakhousu, či nezháňajú niekoho do kuchyne.“ Mnoho ľudí klikalo, že sa im môj komentár „páči“.
Obávam sa, že tohoročné krajské a senátne voľby žiadnou anekdotou nie sú. Návrat komunistov, v tejto chvíli „len“ na krajskej úrovni, je strašnou správou.
Do určitej miery dostávame odpoveď na debaty zo začiatku deväťdesiatych rokov, keď český establishment presadil, že sme komunistov nepostavili mimo zákona a nechali v slobodnej politickej súťaži.
Argumenty boli dva. Po prvé, že voliči tejto strany tak či tak postupne vymrú (ako to vyzerá, cez víkend bola rekordná volebná účasť na večierkoch zombie).
A po druhé, že by sa komunisti aj tak premenovali a zmenili rétoriku, takže bude lepšie, keď v politike zostanú pod svojím zdiskreditovaným menom.
Tak ich tu teraz máme. S rovnakým menom, podobnou rétorikou a tým podobným programom. Sú po víkendovom hlasovaní druhou najsilnejšou stranou.
Áno, aby sme mohli hovoriť o celoštátnej pozícii, museli by sme ešte nejako zarátať miliónovú Prahu, ktorá je „obcou“, nie „krajom“, a tak sa v nej nevolilo.
Ale v niektorých obvodoch sa volili senátori a v Prahe 8 sa po prvý raz v histórii stalo, že sa kandidát komunistov dostal v hlavnom meste do druhého kola.
Niektorí ľudia tvrdia, že je to dobre, pretože komunisti prídu o pozíciu protestnej strany a budú mať šancu sa pred svojimi voličmi znemožniť.
Má to jeden háčik. Z histórie vieme, že keď sa komunisti dostanú k moci, tak už žiadnych voličov nepotrebujú.
Majú od nich 99 percent, zvyčajne na 40 rokov vopred.
