Izraelské noviny, tak ako noviny po celom svete, majú veľké problémy. Padá im náklad, inzerenti šetria alebo sa presúvajú na atraktívnejšie plochy a ľudia správy čítajú na internete.
Vo veľkom sa prepúšťajú novinári aj ostatní zamestnanci a niektorým novinám ako pravicovému denníku Maariv hrozí bezprostredný krach.
Ľavicový Haarec zase zažil po tridsiatich rokoch prvý štrajk zamestnancov, ktorí neprišli do práce po tom, čo odbory dostali vyrozumenie, že niekoľko stoviek zamestnancov bude musieť odísť, ak sa majú noviny udržať.
Faktom je, že izraelský novinový trh je presýtený, hlavne ten písaný v hebrejčine. A faktom je aj to, že sa ťažko konkuruje novinám, ktoré sa rozdávajú zadarmo.
Magnát Sheldon Adelson v Izraeli podporuje bezplatné noviny Izrael Dnes a tie sú už najčítanejšie. Ich distributéri čakajú ľudí už zavčas ráno pri autobusových zástavkách, pri frekventovaných cestách, na železniciach, na čerpačkách. Všade tam, kde je ráno zhon. Sú dostupné a navyše zadarmo, tak je jasné, že po nich ľudia siahnu.
Názory mediálnych analytikov a politikov, ktorým otvorene predsedovi vlády nadŕžajúce noviny nedávajú priestor, sú v tomto prípade irelevantné.
Jasné, že Adelson nepodporuje noviny z čistého filantropizmu a je na mieste otázka, čo asi za podporu premiéra bude chcieť. Izraelčania hovoria, že si to uvedomujú. Tak ako si uvedomujú, že po použití toho a toho šampónu vám nenarastie bohatá hriva. Nech reklama hovorí čokoľvek.
To je fajn. Keď však Adelsonovi odíde konkurencia, môže sa stať, že úplne stratí odstup. Že sa zúži možnosť voľby. Že sa stratí miesto na vyjadrenie iného názoru. Že sa svet sploští a zjednoduší.
Je to nebezpečné. Aj pre demokratickú krajinu, akou je Izrael.
A hoci sympatizujem so svojimi kolegami, myslím, že cestou, ako sa nedopracovať ku koncentrácii tlače v rukách niekoľkých, je byť flexibilný. Aj keď flexibilitu Sheldona Adelsona prekoná už máločo.
