KÁHIRA, BRATISLAVA. Egyptský prezident Muhammad Mursí omilostil ľudí stíhaných za podporu revolúcie, ktorá zvrhla jeho predchodcu Husního Mubaraka.
Mursí už v minulosti oslobodil asi 500 odsúdených ľudí.
Hoci prezidentský palác jeho dekrét označil za víťazstvo revolúcie, ľudskoprávni experti a právnici nie sú až takí nadšení.
Dekrét je podľa nich vágne formulovaný, jeho realizácia potrvá mesiace a nezahŕňa všetky prípady.
Ľudia blízki organizáciám, ktoré spustili revolúciu, si tiež myslia, že nový režim je príliš benevolentný k policajtom a vojakom zasahujúcim proti demonštrantom.
Nie všetci politickí väzni
Dekrét neznamená, že asi tisícka ľudí, ktorej by sa mal týkať, sa dostane na slobodu okamžite.
Vo väzeniach je však asi päť tisíc ľudí, ktorí by sa dali označiť za politických väzňov. Niektorí stále čakajú na proces.
Presné zoznamy omilostených ešte musia pripraviť civilní aj vojenskí prokurátori, sporné prípady budú riešiť špeciálne komisie.
Pomalé naprávanie krívd
Od začiatku revolúcie postavili pred súdy asi 12-tisíc civilistov s obvineniami z vandalizmu, poškodzovania cudzieho majetku, odporu úradom či porušovania verejného poriadku.
Organizátori revolúcie tvrdia, že väčšina obvinení bola politicky motivovaná, aby úrady vyvolali strach.
Mursího dekrét z milosti vyníma ľudí stíhaných pre úkladné vraždy. Experti však hovoria, že nie je jasné, či pokryje úplne všetky prípady tých ľudí, čo sú stíhaní pre účasť na demonštráciách.
Pomalosť, s akou prezident rieši nespravodlivosť spáchanú počas Mubarakovho režimu a následnej vlády generálov, vyvoláva kritiku.
Politickí analytici zase spájajú Mursího dekrét so snahou upokojiť egyptskú verejnosť, ktorá prezidentových prvých sto dní vo funkcii hodnotí skôr negatívne.
Prišiel tiež len pár dní pred protestnými zhromaždeniami zvolanými na piatok.
