PARÍŽ, BRATISLAVA. Po rokoch vo vysokej politike a prehratých prezidentských voľbách ohlásil oddych a odchod do ústrania.
A leto francúzskeho exprezidenta Nicolasa Sarkozyho tak aj vyzeralo. Najskôr dovolenka v Maroku, potom v južnom Francúzsku. Odmietal každú pracovnú ponuku.
Lenže štyri mesiace po porážke začal 57-ročný konzervatívec zvažovať svoj návrat späť.
Minulý týždeň to potvrdil jeho bývalý minister poľnohospodárstva Bruno Le Maire, podľa ktorého má francúzsky exprezident morálne dôvody pre svoj návrat.
Rekordná popularita
„Vzhľadom na katastrofálny stav, v ktorom sa Francúzsko ocitne najbližších päť rokov, mi v roku 2017 nezostáva nič iné,“ povedal exprezident pre francúzske noviny Le Canard Enchaine.
Podporu môže hľadať aj medzi Francúzmi. Po rekordnej nepopularite pred prezidentskými voľbami by ho podľa augustového prieskumu agentúry IFOP pri jeho opätovnej kandidatúre podporilo 53 percent obyvateľov.
Môže za to aj súčasný prezident Francoise Hollande, ktorému minulý týždeň klesla podľa prieskumu IFOP popularita na nové minimum z 50 na 41 percent.
Dôvodom je najmä nové zvyšovanie daní, ktoré prijala jeho socialistická vláda ako súčasť budúcoročného rozpočtu, a rekordne vysoká nezamestnanosť.
Nedoriešené kauzy
Mnoho Francúzov teraz verí, že práve Sarkozy by krajinu dokázal vytiahnuť z hospodárskej krízy a rastúcich problémov s nezamestnanosťou.
Nasvedčuje tomu aj prieskum agentúry CSA pre spoločnosť RTL, podľa ktorého Francúzi odpovedali na otázku, či im je ľúto, že bol Sarkozy prezidentom. Až 55 percent opýtaných odpovedalo nie.
Otázne však je, či by si Sarkozy svoju popularitu udržal nasledujúce štyri roky do budúcich prezidentských volieb.
„Nezáleží na tom, či sa vrátim, ale či mám na výber, morálne povedané, nevrátiť sa späť,“ povedal podľa agentúry Reuters Sarkozy.
Ak by sa Sarkozy rozhodol vrátiť, o svoje miesto v stredopravej strane UMP by musel súťažiť s bývalým premiérom Francoisom Fillonom a politikom Jeanom-Francoisom Copeom.
Súboj by podľa prieskumov nebol taký jednoduchý. Najväčšiu podporu spomedzi kandidátov UMP má totiž Fillon, za ktorého by podľa prieskumu agentúry AFP hlasovalo v prezidentských voľbách 61 percent voličov.
Návrat do politiky by Sarkozymu okrem súperov vo vlastnej strane mohli sťažiť aj kauzy, s ktorými sa spája jeho meno. Najväčšou z nich je kauza financovania jeho predvolebnej kampane.
Podľa sudcu Jeana-Michea Gentila na ňu prispela najbohatšia Francúzka a dedička kozmetického impéria L'Oreal dvoma platbami vo výške 400-tisíc eur.
Najnovšie podozrenia hovoria dokonca o tom, že mu kampaň financoval aj bývalý líbyjský diktátor Muamar Kaddáfí. Prispieť mal miliónmi libier.
Francúzsky exprezident je navyše podozrivý aj z účasti v takzvanej „afére Karáčí“, ktorá zahŕňa nelegálny predaj zbraní do Pakistanu a zabitie 11 francúzskych pracovníkov počas bombového útoku.
Sarkozy však všetky tieto podozrenia popiera a od mája sa snaží žiť pokojný život v ústraní.
Svoj čas venuje rodine a kurzu angličtiny, ktorý navštevuje trikrát do týždňa, aby bol pripravený na medzinárodné konferencie lepšie ako v minulosti.
Berlusconi nechce kandidovať
Taliansky expremiér mení názor. Zvažuje, že sa na nasledujúcich voľbách nezúčastní.
RÍM, BRATISLAVA. Nicolas Sarkozy sa chce do politiky vrátiť. Opačný smer naberá jeho bývalý kolega, taliansky expremiér Silvio Berlusconi. Ešte v lete pritom Berlusconi ohlasoval svoj návrat.
Politika s korupčnými a osobnými škandálmi dobieha jeho minulosť. Pravicové strany totiž nechcú spolupracovať s jeho stranou Ľud slobody. Práve pre jeho osobu.
Teraz to ale vyzerá, že Berlusconi si svoju pozíciu uvedomuje.
„Som pripravený stiahnuť sa a umožniť tak centristom spojiť sa do jednotnej sily proti ľavici,“ vyhlásil v utorok Berlusconi pre jednu zo svojich televízií.
Na rozdiel od Sarkozyho sa navyše taliansky politik nemôže tešiť z popularity medzi voličmi.
„Odhady verejnej mienky hovoria, že ak by sa Berlusconi rozhodol kandidovať, riskoval by katastrofálny pád,“ tvrdí komentátor denníka La Stampa Ugo Magri.
Popularite sa naopak teší terajší premiér, Mario Monti. Práve jeho Berlusconi označil za možného lídra pravice.
Aj keď Monti svoje zotrvanie v úrade nevylúčil, panujú pochybnosti, či by sa apolitický premiér chcel spájať so škandálmi poznačenou stranou Ľud slobody.
Juraj Čokyna
