Pavol Rusko vie, že vďaka televízii Markíza má vplyv. Chce mať aj moc?
Politika je boj o vplyv a moc. Prečo ich chcete mať väčšie ako dnes? Nestačí vám to?
„Aby som mohol presadiť a realizovať to, čo považujem za dôležité a potrebné. Politickú moc vnímam ako prostriedok, nie ako cieľ. Darmo chcete niečo meniť či ovplyvňovať, bez moci a vplyvu sa to nedá. Napokon, oni v tom štáte aj tak musia niekomu patriť. Prečo by som sa nemohol pokúsiť získať ju na podporu vecí, ktoré považujem za rozumné? Prečo by som sa mal len prizerať, ako ju získavajú a využívajú tí, ktorým už neverím?“
Médiá dokážu meniť alebo formovať verejnú mienku. Čo Markíza a ANO?
„Určite dokážu. Pozrite sa na verejnú mienku v roku 1994, 1998 a nájdite si mapu pokrytia signálom Markízy a porovnajte ju s výsledkami volieb. Médiá dokážu ovplyvňovať verejnú mienku všade na svete. Preto je nebezpečné, ak sa v nich koncentruje príliš veľká moc. Takže chápem všetkých, ktorí dávajú pozor, aký je vzťah ANO a Markízy. Je to ale otázka miery. Som presvedčený, že vytýkať televízii slová či slovné spojenia a vstupovať do obsahu príspevkov vytrhnutých z kontextu a merať v nich výpovede na sekundy preto, aby som dokázal nevyváženosť či neobjektívnosť, je pomýlené.“
Naozaj neexistuje podľa vás príklad, kde ste prekročili mieru a povedali si – tu sme to prehnali?
„Určite by sme ho našli. Markíza robí aj chyby, tak ako všetky médiá. Nepracujú v nej stroje a každý je omylný. Nedá sa ale povedať – My sme to prehnali. Môžeme sa dohodnúť na slovíčku oni – autor príspevku, vedúci vydania či vedenie redakcie. Vždy však konajú slobodne a nikto nemôže chcieť, aby sa vedenie televízie nedokázalo zastať svojho redaktora. Ani ja, ani nikto z ANO nevystupuje voči redaktorom autoritatívne, nikto nikoho na nič nenúti a to, ako vysielajú, je prejavom ich videnia sveta a vnútornej slobody. Vždy majú možnosť odísť a neverím, že by tak neurobili, ak by ich ktokoľvek do niečoho nútil.
Takže žiadnu chybu nepripúšťate?
„Poviem vám konkrétny príklad, keď si myslím, že vysielanie mohlo vyznieť ako úmysel. Dzurinda dosiahol po prvýkrát nedôveryhodnosť vyššiu ako päťdesiat percent a vedúci vydania dal túto informáciu do headlainov, na úvod správ. Keď som sa s vedúcim vydania stretol, povedal som mu – To nemyslíš vážne? To bude brať každý ako moju zlomyseľnosť, ako príkaz zhodiť politického súpera. Dzurinda to aj tak zobral a nemyslím si, že by bol ochotný nechať si to vysvetliť. Ja som pritom do spravodajstva nevstupoval.“
A viete si predstaviť kritiku na vašu hlavu v Markíze? Od človeka, ktorého platíte?
„Pokojne. Nemám s tým najmenší problém. Ak budeme vo vláde a bude dôvod, nikdy nebude Markíza skrývať pravdu. Bol by som sám proti sebe, ak by som to od jej redaktorov žiadal.“
Napriek tomu, že medzi Ficom, Dzurindom a vami je silná rivalita vo forme slovných prestreliek, veríte, že sa s oboma dokážete po voľbách dohodnúť?
„To, čo sa deje teraz, by nemalo zásadným spôsobom ovplyvniť vzťahy politických strán. Osobná averzia lídrov nesmie určovať a ohrozovať.“
A kto bude podľa vás slovenským premiérom?
„Mám jeden dôvod, pre ktorý by som bol rád, aby to bol Róbert Fico – pokiaľ na to bude mať aj percentá, čo je dnes veľmi pravdepodobné. Už deväť rokov totiž chodí po krajine a len rozpráva. Bol by som rád, keby už prestal rečniť a konečne ukázal, čo vie.“
(rom)
