Prostredie mítingov nie je Ivanovi Gašparovičovi celkom vlastné.
Máte prehľad, kto sú vaši voliči? Ide len o bývalých z HZDS?
„Ľudia, čo chodia na mítingy, sú práveže vo veľkom počte nerozhodnutí voliči. Prípadne naznačujú, že nie sú v žiadnej politickej strane a budú voliť nás. Veď toľko podpisov za taký krátky čas, to bolo neuveriteľné. Aj keď my sme realisti, vieme, že v tom čase nám dávali podpisy aj takí, čo nám vo voľbách hlas nedajú. Ale napriek tomu ochota nás podporiť prevyšuje.“
Zvláštne je, že sa pri komunikácii s voličmi na mítingoch len rozpozerávate. Veď počas vášho učenia na Právnickej fakulte ste mali medzi študentmi povesť bohéma. Odkiaľ sa to vzalo?
„Ja som so študentmi vždy dobre vychádzal. Mali sme vzťahy niekedy bližšie, ako je vzťah učiteľa a študenta.“
Ako sa to prejavovalo?
„Chodil som so študentmi hrávať futbal, basketbal, chodili sme si niekedy spolu večer aj sadnúť. Vládlo medzi nami trochu tej familiárnosti. Myslím, že to učiteľovi nikdy nezaškodí, aj keď neviem, čo by o mne študenti povedali po skúškach. Vraj som býval dosť nemilosrdný.“
Vráťme sa k mítingom. Dokážete tam aj vy vyjsť medzi ľudí? Lebo dnes chodili len oni k vám. Ani pri predchádzajúcich kampaniach, ešte v HZDS, ste sa veľmi neangažovali.
„Ale nie! Stretnúť sa s občanom a počuť, čo si povie, je pre mňa vždy viac, ako keď rozprávam ja jemu, čo chcem.“
Dokážete to aj mimo volebnej kampane?
„Myslím, že áno. Som typ, ktorý dokáže pochopiť toho druhého. A viem zniesť aj kritiku.“
Chodili za vami najmä voličky. Považujete sám seba za atraktívneho muža?
„To by museli povedať ony. Ale ja som normálny človek.“
Ako reagujete, keď za vami príde na mítingu nahnevaný, impulzívny človek?
„No veď aj dnes ste videli – prišla za mnou taká stará pani, že prečo som zradil Mečiara. Ale väčšinou to nie je agresívne. Len prídu a pýtajú sa, prečo sa to muselo stať. A ja im to vysvetľujem.“
Podporuje vás v novej situácii v politike aj manželka?
„Určite. Bez jej podpory by som to nemohol robiť, to si neviem ani predstaviť. Po nitrianskom sneme bola sklamaná – ako sa so mnou Mečiar rozlúčil.“
Nepokúšala sa vás prehovoriť, aby ste s politikou skončili?
„V tomto čase sa ani skončiť nedá. Keď sme to nanovo rozbehli.“
Čo chcete povedať volebným sloganom Slovensko, ideme ďalej?
„Že nemôžeme zostať na mieste. Dali sme si ciele, ktoré chceme dosiahnuť – vstup do NATO, do EÚ. Ideme ďalej, tento štát je založený na princípoch sociálnych, okrem iného.“
Nebojíte sa toho, že vzhľadom na časový stres, v ktorom strana vznikla, sa do jej štruktúr primiešali aj ľudia, ktorí nemajú v politike čo hľadať?
„Nepoznám politickú stranu, ktorá by nemala menšie alebo väčšie problémy. Máme také isté problémy, ako majú inde. Na to musíme byť pripravení.“
Ako si spomínate na kauzu privítania prezidenta Kováča v parlamente?
„Ale veď to už je tak ošúchané! Ale aká kauza? To urobili médiá jednu veľkú aféru, ktorá nakoniec mrzela len prezidenta. Ja som to nepovedal na publikovanie, ja som to povedal jednému človeku, zhodou okolností mal jeden novinár pustený mikrofón. Čiže to ste vy rozmazali! To nemá význam už o tom hovoriť. Ja už som sa aj prezidentovi ospravedlnil, čiže v tom už nevidím žiadny problém. Ale veď to už ani nikto nečíta tieto veci, s tým nerobte, to už nemá význam.“
A kauza vylúčenia poslanca Gauliedera z parlamentu?
„O tom už hovoria aj sliepky v kurínoch.“
Hovorí sa, že ste v ten deň chceli zložiť funkciu šéfa parlamentu.
„To je nezmysel.“
(mvl)
