Vo svojej kancelárii. Serbin je milovníkom The Beatles.
Začínajú mu hovoriť najpopulárnejší slovenský prokurátor. Okrem toho, že dozoruje takzvané kauzy SIS, náhoda chcela, že dostal aj ďalšie médiami ostro sledované prípady. Keďže mal službu v čase, keď prezidentov syn podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktorý mal otráviť jeho otca, musel utekať v noci do nemocnice. O niekoľko dní už navrhoval vziať do väzby prvého slovenského sudcu podozrivého z brania úplatku. Päťdesiatročný Michal Serbin jednoznačne hovorí: „Verte mi, popularita nie je nič príjemné.“
Ochranku nepotrebujem
Serbin sa narodil v Handlovej, na základnú školu chodil v Bojniciach. Po tom, ako jeho otca prokurátora pridelili do Lučenca, išla s ním celá rodina. Tam vyštudoval aj strednú školu. Lákala ho história, ale z praktických dôvodov sa rozhodol pre právo. O peniaze vtedy nešlo: „Keď som brigádoval ako stredoškolák v Zelenine alebo v tlačiarni, zarobil som dvetisíc štyristo korún hrubého. Na prokuratúre bol môj prvý plat tisícpäťsto korún.“
Možno ho ovplyvnil aj otec, ktorý bol v komunistickej strane od samého začiatku. „Môj otec bol poctivý komunista a nikdy v živote nikomu neublížil. To vám potvrdia aj ľudia, ktorí ho poznajú.“ Serbin o sebe tvrdí, že je rodený prokurátor a nikdy nechcel byť ničím iným. Na škole mal zaujímavých spolužiakov. Ústavného sudcu Drgonca, bývalého šéfa vyšetrovateľov Ivora, riaditeľa väzníc Fábryho, ale aj Lexovho obhajcu Hlbočana.
Novembrový prevrat prežil chorý v posteli. „Ani som netušil, že nejaký November bol. V tomto smere som bol triezvy človek. Už vtedy som hovoril, že to nejde dobrým smerom.“ Tvrdí, že k moci sa dostali hlavne prospechári a obyčajní ľudia na revolúciu doplatili.
Prípad, ktorého víťazstvo ho najviac potešilo, si nepamätá. Tvrdí, že ho tešia všetky, aj tie malé. „Najväčšie zadosťučinenie bolo pre mňa, keď som sa po rokoch, čo som odišiel z okresnej prokuratúry, dozvedel, že moji mladší kolegovia čerpajú z mojich rozhodnutí a do svojich odvolaní dávajú moje myšlienky.“
To, že sú sudcovia istým spôsobom nedotknuteľní rovnako dnes ako za socializmu, nepovažuje za dobré. O súdoch sa totiž kedysi takmer nerozprávalo. „Nie je to správne, ale každý z orgánov činných v trestnom konaní musí zvážiť, kedy je vhodné, aby niečo povedal.“ Každý sa podľa Serbina chráni na základe vlastného pocitu ohrozenia. „Minule som bol na stretnutí s novinárom, ktorý sa čudoval, že idem sám, a nie s ochrankou.“
Systém v slovenskej justícii napriek tomu považuje za dobrý: „Len sudcovia by mali mať viac odvahy. Aby nemeditovali nad tým, ako vrátiť vec na došetrenie.“ Najradšej by bol, keby mal sudca právo vrátenia veci na došetrenie obmedzené. „Odborníci by sa aj našli, len robia iné ako trestné právo. Také, pri ktorom viac zarobia.“
Na Lexu si pamätám presne
Prvý prípad, ktorý súvisel s Ivanom Lexom, si pamätá presne. Išlo o únos Michala Kováča mladšieho do cudziny. „Piateho marca 1999 mi na pravé poludnie domov telefonoval námestník krajského prokurátora, že potrebuje so mnou niečo prebrať. Pridelili mi zavlečenie.“
Ostatné kauzy vychádzali na povrch až neskôr. „V čase, keď sa rozhodovalo o vzatí do väzby prvých obvinených, mi telefonoval najskôr na mobil, ale nestihol som dobehnúť, tak potom na pevnú linku dnes už nebohý Steinhubel.“ Čo chcel, Serbin nevie: „Nebol som ochotný rozprávať sa s ním. Možno chcel intervenovať.“
To, že to s Lexom nebude jednoduché, vedel vraj od začiatku. Nestihol však byť z toho ešte unavený. „Uvedomil som si, že ma tie kauzy budú zamestnávať asi až do konca, čo budem robiť v rezorte prokuratúry.“ Najmä vďaka tejto kauze ho ľudia už spoznávajú na ulici. „Popularita je nepríjemná vec. Obzerajú si ma ako niečo nezvyčajné.“
Keď syn Rudolfa Schustera Peter podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa s tým, že chce jeho otca niekto otráviť, práve Serbin musel ísť ako službukonajúci prokurátor do nemocnice. Prezidentovho syna aj vypočúval a na otázku, či sa mu to nezdá trápne, hovorí, že to nebude komentovať. „Rudolfa Schustera si vážim, je to náš prezident. Úcta k úradu prezidenta by mala zostať zachovaná.“
Ako nového prezidenta si vie predstaviť Petra Kresáka. „Toho si vážim aj ako odborníka. Je to fundovaný človek a má aj primeraný vek.“
Každý deň potrebujem The Beatles
Keď príde niekto za Serbinom do úradu, zaskočí ho najmä „výzdoba“ jeho kancelárie. Vyzerá inak, ako by kto čakal. Celá jedna stena je oblepená plagátmi The Beatles, Chicago, Johna Lennona prípadne Paula McCartneyho. „Každý má kanceláriu upravenú tak, aby mu to pripomínalo jeho domov.“
Náš momentálne najznámejší prokurátor má The Beatles rád, odkedy si pamätá, na ich koncerte ale nikdy nebol. „Počúvam ich každý deň. Prvá pesnička, ktorú si pamätám, je I wanna hold your hand.“ Chcem držať tvoju ruku. Nepozná ale človeka, ktorému by ruku nepodal. Podal by ju vraj aj Lexovi.
Serbin má k hudbe vzťah odmalička, päť rokov chodil aj do hudobnej, hral na akordeón. Najviac si pamätá koncert Kiss v Budapešti. Nie kvôli hudbe, ale preto, že strašne zmokol. Od roku 1983 zbiera aj videoklipy, doma má zapojenú MTV. Možno práve pre tieto lásky sa určite nemieni vzdať svojich „veľkých“ vlasov, ktoré niektorí konzervatívci kritizujú.
MONIKA ŽEMLOVÁ
