Vydavateľ spravil z New York Times jeden z najprestížnejších denníkov sveta. Publikoval materiály, aj keď mu hrozili žalobami.
Keď mal v roku 1971 na stole takzvané Pentagon Papers, tisíce strán tajných dokumentov, ktoré dokazovali pochybenia americkej armády vo Vietname a klamstvá vlády, aj vlastní právnici ho odhovárali od ich publikovania.
Jasne mu povedali, že na súde ho obhajovať nebudú a má takmer isté väzenie a vysokú pokutu.
Vydavateľ New York Times Arthur Ochs Sulzberger (5. 2. 1926 – 29. 9. 2012) právnikov nepočúvol a vydal ich. A to aj napriek tomu, že vláda prezidenta Richarda Nixona žiadala zastavenie šírenia novín z dôvodov ochrany národnej bezpečnosti.
Uverejnili aj WikiLeaks
Denník to odmietol a odvolal sa na prvý dodatok ústavy. Najvyšší súd mu dal za pravdu a zaviedol tak precedens, na ktorý sa americké médiá odvolávajú aj po desaťročiach. Napríklad keď publikovali tajné dokumenty WikiLeaks.
„Nebolo to ohrozenie národnej bezpečnosti, neprezradili sme žiadne štátne tajomstvá. Neohrozili sme ani žiadneho amerického vojaka,“ argumentoval vtedy Sulzberger.
Aj pre tieto postoje ho súčasný prezident Barack Obama po jeho minulotýždňovej smrti označil za muža, ktorý „pevne veril v dôležitosť slobodnej a nezávislej tlače, ktorý sa nebojí hľadať pravdu, upozorňovať na prešľapy ľudí pri moci a prinášať príbehy, o ktorých treba hovoriť“.
Paradoxne, Obamova vláda úniky WikiLeaks pred dvomi rokmi ostro odsúdila. Aj správy z Afganistanu a Iraku a diplomatické depeše New York Times zverejnili.
Žalôb sa nezľakol. FOTO - SITA/AP
Nechcel byť novinárom
Keď Sulzberger prebral noviny, nemal v sebe veľa z novinára. V 50. rokoch bol ako divák na pretekoch v Le Mans, kde auto zabilo 82 divákov, no nenapadlo ho informovať o tom ľudí z New York Times.
Bol však vnukom Adolpha Ochsa. Ten noviny v roku 1896 kúpil a odvtedy sú rodinným podnikom, musel teda pokračovať v tradícii. Sulzberger sa na ich čelo dostal v roku 1962 vo veku 37 rokov a stal sa najmladším šéfom vydavateľstva v histórii.
Už od začiatku ukázal, že pred mocou neustúpi. Odmietol žiadosť prezidenta na výmenu korešpondenta vo Vietname, neskôr vydal Pentagon Papers. V čase studenej vojny bol takýto odpor aj amerických médií výnimočný.
Noviny však nechcel priamo riadiť. Chodieval na porady, no nehovoril do obsahu vydania. „Jeho dôvera voči ľuďom, ktorých si vybral, bola takmer absolútna. Bol tam na to, aby riešil spory a určoval štandardy a hodnoty,“ povedal pre New York Times Max Frankel, jeden z piatich šéfredaktorov, ktorý pod Sulzbergerom pracovali.
Sulzberger sa nebál odvážnych krokov. V 60. a 70. rokoch sa tlačené noviny dostávali do problémov, mnohé prepúšťali, no on sa k tomu postavil opačne. Kúpil nové tlačiarne, začal vydávať celoštátne vydanie a rozšíril Timesy o pravidelné prílohy, ktoré do nich podľa mnohých nepatrili – športové vydanie, veda, životný štýl, domov a víkend.
Svojim podriadeným Sulzberger bezvýhradne veril. FOTO - SITA/AP
Nekupujete správy, ale úsudok
Timesom to nepoškodilo, naopak, získali nových čitateľov. A najmä stabilizovali finančnú situáciu.
„Finančne stabilné Timesy sú dobré pre našich čitateľov, inzerentov, akcionárov aj zamestnancov. Finančne stabilné Timesy sú takisto dobré pre žurnalistiku. Noviny v bankrote nebudú mať peniaze na podporu dôkladnej a agresívnej žurnalistiky,“ obhajoval svoje rozhodnutie v denníku Wall Street Journal.
Neskôr priniesol do novín farebné fotografie. Keď odchádzal v roku 1997, zažil aj prechod do digitálnej éry. Veril, že tlačené noviny prežijú aj v časoch internetu.
„V dnešnom svete nemáte núdzu o správy. Ak chcete správy, môžete ísť do kyberpriestoru a zobrať si celý ten odpad. Nemyslím si však, že väčšina ľudí má schopnosti na to, aby boli editormi. Nemajú na to čas ani záujem o to. Keď si kupujete New York Times, nekupujete si správy, ale úsudok o tom, čo je dôležité,“ vyhlásil, keď v roku 1997 odchádzal.
Za jeho pôsobenia sa New York Times stali jedným z najprestížnejších denníkov na svete, jeho novinári získali v tých rokoch 31 Pulitzerových cien, najprestížnejších novinárskych ocenení v Spojených štátov.
