ATÉNY, BRATISLAVA. V čase, keď milióny Grékov nemajú prácu a rodiny dennodenne riešia, ako vyžiť, objavili sa dva zoznamy ľudí, ktorí majú celkom opačné starosti.
Sú to milionári podozriví z toho, že daňovými únikmi alebo braním úplatkov priviedli Grécko a Grékov do súčasnej situácie.
Na prvom zozname sú mená 33 politikov, ktorí náhle zbohatli a majú vysvetliť ako. Sú medzi nimi bývalí ministri či súčasní a bývalí poslanci. Najvyššie postaveným je Evangelos Meimarakis, predseda parlamentu.
Lagardovej zoznam
Obvinenia, že nelegálne zbohatol, okamžite odmietol s tým, že sú „v štýle mafie, vydieračské a nečestné“. Najprv pripúšťal odchod z funkcie, neskôr predložil dokumenty, podľa ktorých zbohatol vďaka dedičstvu a výnosom z nehnuteľností.
Polícia už začala vyšetrovať mená na zozname. Vláda chce, aby bolo vyšetrovanie čo najrýchlejšie, no zároveň chce vedieť, „kto pustil informáciu na verejnosť“, povedal jej hovorca Simos Kedikoglou.
Takis Pappas, profesor Macedónskej univerzity, pre portál SETimes.com povedal, že ani keby sa dokázalo, že politici zbohatli v súlade so zákonom, ľudia by im už neverili. „Len by to podporilo dlhodobý názor v Grécku, že politici a bohatí sú nad zákonom, kým dva milióny sú bez práce a majú problém prežiť,“ tvrdí.
Pri druhom zozname môže ísť ešte o väčšie peniaze. V médiách dostal meno Lagardovej zoznam podľa súčasnej šéfky Medzinárodného menového fondu. Tá gréckej vláde v roku 2010 ešte ako francúzska ministerka financií odovzdala mená asi dvoch tisícok Grékov, ktorí mali vysoké sumy vo švajčiarskej pobočke banky HSBC.
Ostatní zarobili
Opozícia sa teraz začala pýtať, čo sa so zoznamom stalo. Exminister financií a súčasný šéf vládnej strany PASOK Evangelos Venizelos priznal, že zoznam mal v zásuvke. Nekonal vraj preto, že pochádzal z nelegálnej činnosti.
Údaje o 24-tisícoch kont totiž získal bývalý zamestnanec banky a potom ich poskytol západným vládam.
Nelegálny pôvod však neprekážal iným krajinám, ktoré začali vyšetrovať daňové úniky. Podľa novín Ta Nea na tom Španielsko získalo šesť miliárd eur, Taliansko 570 miliónov, únik daní priznali aj mnohí Francúzi a Nemci. Len Gréci nemuseli a Venizelos musí vysvetliť prečo. Žiada ho o to opozícia a najmä občania.
Atény môže zachrániť zemný plyn
Ak sa odhady potvrdia, vláda bude môcť splatiť svoje dlhy.
ATÉNY, BRATISLAVA. Na šesť rokov by mohlo Grécko uspokojiť celý dopyt krajín Európskej únie po zemnom plyne. A najmä splatiť tým svoje narastajúce dlhy. Potrebuje však, aby sa potvrdili odhady o náleziskách zemného plynu pri pobreží Kréty.
Píše sa to v štúdii, ktorú dostal v júni na stôl premiér Antonio Samaras a teraz sa k nej dostala agentúra Reuters. Pri Kréte podľa nej môže byť 3,5 bilióna kubických metrov plynu. Vláda už najala spoločnosť, ktorá to má overiť, výsledky by mali byť známe v polovici budúceho roka.
Štát by podľa štúdie mohol v najbližších 25 rokoch na plyne získať takmer 600 miliárd eur. „Máme pocit, že toto je ešte konzervatívny údaj,“ povedal podľa Reuters Elias Konofagos, jeden z autorov štúdie a šéf spoločnosti Flow Company, ktorá vláde radí v energetických otázkach.
Grécko míňa päť percent svojho HDP na dovoz energií. Nález by mu okrem zisku teda priniesol aj úsporu vo výdavkoch.
