Washington/Solún 8. septembra (TASR) - USA si vyhradzujú právo zasiahnuť proti Iraku aj samostatne, ak to bude nevyhnutné, vyhlásila dnes poradkyňa prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Condoleezza Riceová.
"Prezident si vyhradzuje právo konať v tejto veci v mene Spojených štátov, ak to bude potrebné," vyhlásila Riceová pre televíznu spoločnosť CNN. Dodala, že Bush chce získať podporu medzinárodného spoločenstva a vystúpi na pôde OSN. "Ale urobili by sme chybu, keby sme problémy nechali len tak a nekonali proti Iraku," skonštatovala s tým, že "si nemôžeme dovoliť luxus nekonať", lebo režim irackého prezidenta Saddáma Husajna "pohŕda medzinárodným spoločenstvom a aktívne sa pokúša získať jadrovú zbraň".
Vojenský zásah proti Iraku zostáva pre USA jednou z možností. Mnoho závisí od toho, čo sa stane v najbližších týždňoch, vyhlásil dnes pre americkú televíziu NBC americký viceprezident Dick Cheney. Súčasne upozornil na dôležitosť prejavu, ktorý sa prezident USA George W. Bush chystá predniesť na budúci štvrtok.
"Nikto nesmie spochybňovať odhodlanie prezidenta čeliť irackej hrozbe," dodal Cheney, podľa ktorého Bush zatiaľ neprijal žiadne rozhodnutie ohľadom Iraku. V hre je podľa neho aj možnosť vojenskej akcie.
Washington sa spolu so spojencami v Londýne vynasnaží získať čo najširšiu medzinárodnú podporu, "aby mohli o to efektívnejšie čeliť hrozbe, ktorú predstavujú iracké zbrane hromadného ničenia," vyhlásil v noci nadnes na leteckej základni Andrews neďaleko Washingtonu ministerský predseda Veľkej Británie Tony Blair.
Pred jednostrannou americkou vojenskou akciou proti Iraku však dnes na medzinárodnej tlačovej konferencii v Solúne varoval grécky premiér Kostas Simitis. Takýto zásah by mal negatívny dopad na celý región a roztočil by špirálu násilia a pravdepodobne aj teroristických útokov. Okrem toho by skomplikoval riešenie blízkovýchodného konfliktu.
Grécko je proti akejkoľvek vojenskej akcii s cieľom zvrhnúť irackého diktátora Saddáma Husajna, povedal Simitis. Atény však budú súhlasiť s vojenským úderom, ktorý bude mať mandát OSN a schváli ho aj EÚ.
Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javier Solana varoval USA pred začatím jednostrannej vojenskej operácie proti Iraku, pretože takýto krok by podľa jeho slov vyhrotil niektoré existujúce problémy. Diplomaciu pred vojnou uprednostňuje aj španielska vláda. "Španielsko sa domnieva, že najprv je potrebné využiť všetky prostriedky diplomacie," uviedol vicepremiér Mariano Rajoy v interview pre španielsky denník El Mundo. Fínsky minister zahraničných vecí Erkki Tuomioja medzitým uviedol, že zatiaľ neboli predložené žiadne dôkazy o spojení Iraku s terorizmom, a zopakoval, že pre prípadnú vojenskú akciu proti Bagdadu je potrebná podpora OSN.
Obvinenia USA, že Irak vyvíja zbrane hromadného ničenia, odmieta aj bývalý zbrojný inšpektor OSN Scott Ritter, ktorý v sobotu pricestoval do Bagdadu s cieľom zabrániť vojenskému útoku Spojených štátov na Irak.
