Hobsbawma okrem vysokého veku dlhší čas sužovala i leukémia.
LONDÝN. O úmrtí jedného z uznávaných historikov súčasnosti a významnej osobnosti ľavicovej inteligencie na Britských ostrovoch, ktorú dlhší čas sužovala i leukémia, informovali svetové agentúry s odvolaním sa na jeho dcéru.
Rodák z Alexandrie v dnešnom Egypte, vtedy britskom protektoráte, vyrastal ako syn britského otca a rakúskej matky vo Viedni. S komunistami sa po prvý raz dostal do kontaktu v roku 1933 v Berlíne, a to iba niekoľko dní po tom, čo sa moci v Nemecku ujal Adolf Hitler. Práve berlínske mesiace z neho urobili celoživotného komunistu. "Ak by som bol býval Nemcom, a nie židom, bol by sa zo mňa stal možno nacista", spomínal neskôr.
Pred hnedou hrozbou sa Eric Hobshawm uchýlil na Britské ostrovy, kde vstúpil do radov komunistov a v ich radoch zostal až do kolapsu strany v roku 1989. Aj neskôr však opakovane hovoril o nutnosti pranierovať sociálnu nespravodlivosť a bojovať proti nej s tým, že "svet sa sám od seba nezlepší". Pred troma rokmi predpovedal americko-čínsky vojnový konflikt.
V rozhovore pre nemecký časopis Stern v roku 2009 Hobsbawm predpovedal, že za svojho života nebude svedkom pádu kapitalizmu - ale potešilo by ho to.
Hobsbawm, ktorého práce O impériu, Vek extrémov alebo Globalizácia, demokracia a terorizmus vyšli aj v prekladoch do slovenského a českého jazyka, pôsobil aj ako vysokoškolský pedagóg v Londýne a v Cambridgi. Za jeho kľúčové dielo je považovaná trilógia The Age of Revolution, The Age of Capital a The Age of Empire, v ktorej objasňuje obdobie rokov 1789-1914.
Medzi početnými reakciami na úmrtie známeho historika nechýbajú slová lídra britských labouristov Eda Milibanda, ktorý zdôraznil, že práce Hobsbawna priblížili stovkám tisícok Britov stáročia ich dejín.
