TEL AVIV. Potomkovia bývalých väzňov koncentračných táborov chcú zachovať ich pamiatku tak, že si nechávajú vytetovať ich väzenské čísla. Robia to ľudia rôzneho veku v Izraeli a aj v Severnej Amerike.
Často ide o viacerých príslušníkov celej rodiny. Ide o netradičný a pre mnohých ľudí kontroverzný spôsob, ako nezabudnúť na holokaust. Je tiež o to naliehavejší, že priami svedkovia majú vysoký vek a ich počty sa výrazne znižujú.
Denník New York Times hovoril s niekoľkými ľuďmi, čo nosia na predlaktí, ale aj na členku či iných častiach tela vytetované väzenské čísla svojich príbuzných.
Príbeh starého otca na ruke
Dvadsaťjedenročná Eli Sagirová si dala vytetovať číslo svojho deda Josefa Diamanta po školskom výlete v Poľsku. Absolvovalo ho veľa mladých Izraelčanov a na mnohých hlboko zapôsobil.
„O holokauste moja generácia nevie nič. Keď sa rozprávate s niektorými ľuďmi, máte pocit, že je to starodávny príbeh. Niečo ako útek Židov z Egypta. Rozhodla som sa holokaust pripomenúť svojej generácii cez príbeh môjho starého otca.“
Krátko po tom, čo si Eli nechala vytetovať číslo starého otca, urobili tak aj ostatní členovia jej rodiny. Keď dedko videl jej tetovanie, sklonil sa a pobozkal ho.
Tetovanie väzenských čísel sa začalo v Osvienčime na jar roku 1941, v priľahlej Brezinke asi o pol roka neskôr.
Tetovanie židovská tradícia zakazuje
Čím nižšie číslo bolo na predlaktí bývalého väzňa koncentráku, tým dlhší bol čas, ktorý v koncentráku strávil. Pre viacerých preživších predstavovalo číslo na predlaktí okrem celoživotnej traumy aj náboženský problém.
Židovské zákony totiž tetovanie zakazujú, a tak sa obávali, že ich odmietnu pochovať na židovské cintoríny.
Niektorí si ich nechali odstrániť chirurgicky, iní ich napríklad skúšali „použiť“ ako čísla do lotérie.
Hlavný motív
Izraelská lekárka a členka rodiny zasiahnutej holokaustom Dana Doronová o súčasnom fenoméne tetovania čísel z koncentráku nakrútila dokumentárny film. Hovorila asi s 50 ľuďmi s takýmto tetovaním.
Ona sama si myslí, že väzenské číslo vytetované na predlaktí je ako jazva. „A ľudia chcú naďalej nosiť jazvu tetovania.“
Mnohí z tých, čo hovorili s Danou Doronovou, opakovali, že jedným z motívov ich rozhodnutia, ktoré stále šokuje, bola veta: Nikdy nezabudneme.
