Pravoslávny biskup spustil na dno oceánu skrinku s požehnaním pravoslávnej cirkvi. Rusko si na severný pól robilo nároky aj v minulosti.
MOSKVA, PRAHA. Moskovský patriarcha Kirill poslal jedného zo svojich biskupov, aby na dno oceánu presne na severnom póle spustil špeciálnu kapsľu s požehnaním hlavy ruskej pravoslávnej cirkvi.
V texte Kirillovho poslania je okrem iného napísané, že žehná „posvätenie severného pólu na slávu 1150. výročia štátnosti ruskej mocnosti“.
To, že si túto časť planéty prisvojila jedna z cirkví, vyvolalo veľké pohoršenie. Rusi považujú severný pól de facto za svoje územie, podobné nároky si však robia i ďalšie štyri štáty.
V sviatočnom rúchu
Pravoslávne duchovenstvo sa rozhodlo využiť októbrovú štátnu expedíciu Arktída 2012, ktorú organizuje Arktický vedecko-náučný inštitút.
Biskup Narjan-Marskij si na ceremoniál vysvätenia pólu obliekol sviatočné rúcho a spustil do vôd Severného ľadového oceánu skrinku, ktorá symbolizuje imperiálne ruské ambície.
Šéf expedície Vladimir Sokolov a kapitán atómového ľadoborca Rossija Oleg Ščapin neskrývali dojatie.
Vztýčili aj vlajku
Pokusy „obsadiť“ severný pól aj priľahlé teritóriá Rusko robí už dávno. V roku 2007 urobilo prvý krok – s veľkou pompou na dne Severného ľadového oceánu ukotvili ruskú štátnu vlajku.
Kanaďania ihneď vyhlásili, že ide o spornú oblasť a že rozhodne na ňu nemá nárok Rusko.
„Nie sme v 15. storočí, aby si niekto cestoval po svete, vztyčoval vlajky a hovoril, že od tejto chvíle je to jeho územie,“ povedal vtedy rozhorčene kanadský premiér Stephen Harper.
Dáni sa akcii Rusov posmievali, Američania vyhlásili, že také predstavenie na veci nič nemení a Nórsko radšej nič nehovorilo. Všetky tieto štáty tušia, že v oblasti sa skrývajú obrovské zásoby ropy, ktoré bude možno čoskoro ľahšie ťažiť vďaka topeniu arktického ľadu.
Spoločnosť Exxon odhaduje, že okolo pólu je 18 percent svetových zásob tejto suroviny. Rezolúcia OSN však ťažbu na severnom póle zakazuje.
Už posvätil základňu
Posvätenie pravoslávnym kňazom vnímajú ako necitlivý čin, ktorý demonštruje vzťah Moskvy k problematickej otázke, nielen tieto štáty.
Aj ruský biskup priznal, že chcel činom podporiť „úsilie ruského štátu navrátiť si štatút mocnosti a potvrdiť všetky doterajšie úspechy Rusov v Arktíde“.
Narjan-Marskij slúži v najsevernejšej ruskej eparchii. Už v roku 2004 posvätil pravoslávny chrám na ruskej stanici Bellinsgauzen v Arktíde. Na expedície do najstudenších oblastí jazdí pravidelne.
Autor: Agentúra Epicentrum
