Na mexicko-americkej hranici sú schopní prevážať drogy v tele mŕtveho dieťaťa, plávať v odtokových kanáloch a kopať tajné chodby, len aby prepašovali to, čo potrebujú.
„Trendy pašerákov sa menia rovnako rýchlo ako móda. Teraz napríklad fičia drahé autá. Keď vidím Porsche Cayenne, viem, že mám pred sebou veľa práce,“ hovorí Teresa Smallová, šéfka dozorujúceho personálu U. S. Custom and Border Protection, ktorý stráži Nogales, známe miesto na mexicko-americkej hranici.
Popritom sleduje prácu piatich policajtov, ktorí rozoberajú športový Chevrolet.
„Začíname vždy otázkami, napríklad či si balili batožinu sami, alebo či užívajú drogy. Potom pobúchame po nádrži, či neznie tupo a zrkadlami prekontrolujeme podvozok, či na ňom nie sú nejaké nové zvary alebo nity. Keď vidím u šoféra akýkoľvek náznak nervozity, posielam ho na druhú kontrolu.“
Najväčším rizikom sú narkotunely. FOTO - SITA/AP
Policajti chybujú
Teresa pracuje na ochrane 50-kilometrovej hranice v Nogales pätnásť rokov. Skúsená policajtka v ostatných rokoch trénuje kolegov, ktorí po 11. septembri 2001 fungujú na hranici zároveň aj ako colníci, ako hľadať drogy a robiť výsluchy.
Zároveň priznáva, že nie každý z policajtov si plní svoje povinnosti dôkladne: „Pašeráci ich dobre poznajú. Presne vedia, ktorý je lenivý alebo ktorý sa už ku koncu služby nevie dobre sústrediť na robotu, a využívajú to.“
Profil traficera sa nedá jednoznačne určiť, policajtov trénujú vidieť ho v komkoľvek. Môže to byť stará pani, muž na invalidnom vozíku aj solídne vyzerajúca matka s tromi deťmi.
„Asi najbizarnejší prípad sme tu mali pred niekoľkými mesiacmi, keď boli drogy v tele mŕtveho dieťaťa, ktoré sedelo vzadu v autosedačke,“ zamyslí sa Smallová.
Profil traficera sa nedá jednoznačne určiť. FOTO - SITA/AP
Nákupy, zábava, pašovanie
Aj napriek otrasnému skorodovanému plotu, ktorý rozdeľuje Nogales, stále ide o najpríjemnejšie mesto spomedzi všetkých na mexicko-americkej hranici. Miestni hovoria o „ambos Nogales“, dvoch Nogales, ktoré je vlastne len jedno. Miestami až 12-metrový plot rozdeľuje tisícky rodín.
Obe strany od seba ekonomicky závisia, medzi hranicou denne pendluje peši a na autách 30-tisíc Mexičanov, ktorí si chodia do USA nakúpiť.
Za priemerný 40-dolárový nákup potravín a iných spotrebných vecí by na mexickej strane zaplatili trojnásobok. Miestny Wal-Mart a Safeway patria preto v rámci reťazcov v USA k najziskovejším.
Naopak, Američania zas radi chodia za nákupom alkoholu, zábavou a popíjať cervezu do mexických kantín. Ročný objem vzájomného obchodu medzi Nogales Arizona a Nogales Sonora dosahuje 20 miliárd dolárov.
„Hovoríme však len o oficiálnom obchode. Vieme o ňom na základe daní z predaja. Netrúfam si odhadnúť, koľkonásobne by čísla vyskočili, keby sme tam zarátali drogy, zbrane a ľudí, s ktorými sa na tejto hranici obchoduje tiež,“ priznáva Teresa.
Plot pozdĺž medzinárodnej hranice v Nogales. FOTO - SITA/AP
Chémia na prvý pohľad
Druhá kontrola pre šoféra športiaku nedopadla dobre. Strop bol „čistý“, rovnako aj palubná doska a obloženie. Kamerovou sondou podobnou tej, ktorú používajú chirurgovia, však objavili drobné balíčky v palivovej nádrži.
Ich obsah je pre vákuovo vysatý vzduch prilepený k plastovému obalu. Pre decentne vyzerajúceho muža sa teda cesta do USA skončila už na hranici.
Juan Osorio, ktorý druhú kontrolu nariadil, nevie presne povedať, prečo mu bolo auto podozrivé: „Je to ako vojsť do baru. Rozhliadneš sa po miestnosti a v tej chvíli presne vieš, s ktorou slečnou by ti chémia fungovala a s ktorou vôbec nie. Ale žarty nabok. Aj po rokoch je stále zaujímavé sledovať, ako reagujú šoféri na obyčajnú priamu otázku, či prevážajú drogy. Vôbec nie je výnimočné, že sa ihneď priznajú.“
Prevádzači sú čoraz prefíkanejší, hliadka dokáže zadržať približne len desať percent prechodov. FOTO - SITA/AP
Pomáha im Avatar
Známky stresu sa však nezračia na každej tvári a pohyboch. Pohraničiarom pomáha Avatar. Prístroj vyvinuli vedci na University of Arizona. Na monitore počítača je hlava virtuálneho „úradníka“.
Má čierne vlasy a rovnakú uniformu ako jeho živí kolegovia. Pasažieri prechádzajú cez kiosk a odpovedajú na vygenerované otázky. Počítač analyzuje rýchlosť reči a prípadné anomálie v intenzite ich hlasu.
Teresa Smallová však upozorňuje, že kiosk zakaždým monitoruje cez pripojený iPad zamestnanec Custom and Border Protection: „Prístroj nedokáže plne nahradiť človeka z mäsa a kostí, ktorý má skúsenosti. Práve on preto nakoniec rozhoduje, či na základe počítača a vlastného úsudku pošle podozrivého ešte na dodatočné interview.“
Kritici Avataru argumentujú podobne, ako keď bezpečnostný úrad Homeland Security predstavil technológiu FAST (Future Attribute Screening Technology) na meranie pulzu, teploty pokožky, dýchania, výrazu tváre, pohybov tela, polohy zreničiek a iných faktorov, ktoré môžu indikovať bezpečnostné riziko u pasažierov.
„Tieto prístroje sú veľmi drahé, veľmi invazívne a často veľmi nepresné,“ sťažuje sa Smallová.
Pašerákov pomáha odhaliť aj prístroj. FOTO - SITA/AP
V rukách prevádzačov
Úrad Custom and Border Protection zhabal v minulom roku na hranici v Nogales niečo vyše 500 ton drog, z toho 473 ton bolo marihuany, a zadržal 123-tisíc ľudí, ktorí sa snažili ilegálne dostať do Spojených štátov.
„Oproti minulosti vidíme obrovský nárast v objeme zadržaných drog, zatiaľ čo biznis s ľuďmi klesá,“ vysvetľuje úradník poverený stykom s verejnosťou Brent Cagen s tým, že za prevedenie cez hranicu platia cudzinci organizovaným gangom od 400 do 2000 dolárov na osobu.
„Závisí, či ich len prevedú cez hranicu a nechajú v púšti napospas osudu, alebo ich niekde čaká auto, ktoré ich dostane hlbšie do vnútrozemia.“
Pilot z hliadkujúcej helikoptéry v pohraničí Rony Gottfried Moerkerken si však takmer päťnásobný pokles v počtoch zadržaných vysvetľuje inak: „Prevádzači sú čoraz sofistikovanejší, povedal by som, že to, čo zadržíme, je tak 10 percent z objemu ilegálnych prisťahovalcov, ktorí cez tento úsek hranice prúdia do USA.“
Ďalším dôvodom môže byť aj kríza. Nájsť prácu v USA je dnes zložitejšie ako pred piatimi rokmi.
Mexičania chodia do USA na lacné nákupy do supermarketov. Oplatí sa. FOTO - SITA/AP
Hlavné mesto tunelov
Dôkazom o prešpekulovanosti, finančnom zázemí a arogancii kartelu Sinaloa (najväčší kriminálny syndikát v Mexiku, známy aj ako La Alianza de Sangre, aliancia krvi) pod vedením Joaquína Guzmána, prezývaného El Chapo, pod ktorého v rámci vojny kartelov oblasť okolo Nogales spadá, sú tunely.
Nogales prezývajú ich hlavným mestom. Za uplynulé tri roky ich tu objavili 22, bilancia od roku 1995 sa už blíži k stovke.
Pamiatkou na ne sú zabetónované vývody. Jeden je rovno „pod nosom“ policajtov, len necelých 30 krokov od hraničného priechodu: „Niekto sa preriekne alebo v opitosti vyrozpráva v krčme pred našimi agentmi, kde sa niečo deje. Nedávno sme takto odhalili tunel, ktorý sa začínal v telefónnej búdke na mexickej strane hranice a na našej strane ústil v spálni manželov s ôsmimi deťmi,“ ukazuje na neďaleký dom s ošarpanou zelenou fasádou Cagen.
Ďalší sa zasa začínal v izbe opusteného mexického hotela San Enrique a končil sa na nenápadnom parkovisku priemyselného komplexu tesne za hranicou. Na dĺžku mal len 27 metrov a diera, cez ktorú drogy posielali, nemala na šírku ani meter.
„Transfer“ trval necelých 40 minút. Za ten čas dokázali pašeráci presunúť z hotela do pristavenej dodávky na parkovisku 1180 kilogramov marihuany v odhadovanej hodnote vyše milióna dolárov.
Žena objímajúca manžela, od ktorého ju policajti oddelili. FOTO - SITA/AP
Plávali v kanáloch
„Niekedy dostaneme od tajných služieb informácie, o čo ide. Necháme teda pašerákov akoby bez väčšieho povšimnutia prejsť cez hranicu a v spolupráci s Homeland Security ich sledujeme, aby sme zistili viac,“ hovorí Smallová.
Presne takto sa podarilo troch mladíkov od 17 do 19 rokov zatknúť rovno v ich bielej dodávke na parkovisku, odhaliť tunel aj jeho kapacitu. Ekonomická návratnosť investície a efektivita tunelov je nevyčísliteľná. Jeho vybudovanie mohlo stáť okolo milióna dolárov, tunel do odhalenia slúžil minimálne štyri až päť mesiacov.
Tie väčšie si vyžadujú dôslednú prácu inžinierov, architektov a baníkov, idú do hĺbky aj 30 metrov, sú opatrené ventiláciou, svetlami, občas dokonca aj drevenými dlážkami. Na ich hĺbenie používajú zložité hydraulické prístroje. Potom sú však schopné prepraviť, napríklad vo vozíkoch po koľajniciach, aj niekoľko ton narkotík za jedinú noc.
Viaceré z narkotunelov nadväzujú na hustú sieť kanálov, ktoré začiatkom minulého storočia v Nogales vystavali pre záplavy cez obdobie monzúnov. Jedným z pokusov polície eliminovať ich používanie je privarovanie mreží. Voda tak cez ne pretečie, balíky s drogami už nie.
„Kým to nebolo zložitým systémom prizvárané, na začiatku 90. rokov bolo bežné, že cez odtokové kanály dokázali priplávať aj ľudia. Suché oblečenie a topánky mali na sebe priviazané v igelitkách. Na dohodnutom mieste chýbal poklop, vyskočili na ulicu a zmizli medzi ľuďmi v obchodoch. Odkedy sme privarili mreže, toto sa skončilo,“ hovorí Brent Cagen s tým, že biznis s ľuďmi a narkotikami funguje ako balón.
„Keď stlačíš vzduch v strede, vyduje ho inde po stranách. Kreativita kartelu nemá limity, pretože majú takmer neobmedzené finančné zdroje,“ opisuje.
Takmer sedem miliárd
Väčší optimista je Mitchell Merriam, riaditeľ Custom and Border Protection v oblasti Tuscon, pod ktorú Nogales spadá: „Vďaka novým technológiám ľudia z kartelu nikdy nevedia, koľko kamier, senzorov a bezpilotných lietadiel ich sleduje. Nútime ich reagovať na nás, sťažovať im pohyb tak, aby museli neustále meniť stratégiu.“ Velí 6700 policajtom.
Za jeden z najväčších počinov považuje zavedenie kontrol aj na výstupe z krajiny: „Kartel tak stratil voľný prísun zbraní a hotovosti.“ Hoci tým naznačil, že hraničné kontroly na mexickej strane nefungujú dostatočne dobre, spoluprácu s tamojšími tajnými službami si pochvaľuje: „Naposledy nám napríklad zásadne pomohli pri pátraní po finančných tokoch.“
Mestom Nogales prechádzajú denne tri nákladné vlaky, každý má až sto vozňov. Často sú naložené ovocím a zeleninou. Cez hranicu sa hýbu päťkilometrovou rýchlosťou, každý vozeň preskenujú.
Objaviť drogy v rajčinách alebo melónoch nie je vôbec jednoduché. Aj napriek tomu sú najväčším rizikom práve narkotunely. Presné čísla neexistujú, RAND Corporation kombináciou odhadu a výpočtov prišla k záveru, že mexické kartely mali v roku 2010 z prevádzky narkotunelov zisk 6,6 miliardy dolárov.
Nedá sa tak presne zmerať ani efektivita opatrení na zamedzenie narkobiznisu. Trochu však o nej vypovedá cena drog na amerických uliciach. Keď sa úradom darí brániť v dovoze drog, ich cena rastie.
Momentálne ide libra (0,45 kg) marihuany po 400 dolárov - čo je plus-mínus rovnaká cena ako pred 30 rokmi.
Autor: Alena Taranová, Nogales
