Republikánsky kandidát nasľuboval vo Virgínii viac ako prezident Obama. Všetkých veteránov nepresvedčil, jeden z nich by mu dal doktorát z populizmu.
SPRINGFIELD. Než prišiel Mitt Romney medzi veteránov, vojaci prosili Boha o pomoc a ochranu pre svojich lídrov a kolegov, ktorí sú v nebezpečenstve vojny. Modlitbu ukončili zborovou recitáciou manifestu na slávu zástavy Spojených štátov.
Sála American Legion v Springfielde v štáte Virgínia má kapacitu asi 300 ľudí, je bez okien a svoje najlepšie roky má už definitívne za sebou.
Veteráni z druhej svetovej vojny aj mladšie ročníky z vojen vo Vietname, v Kórei a Perzskom zálive však tomuto miestu dodávajú sympatický glanc zo zašlej slávy, na ktorú si zvykli v minulých desaťročiach, keď výdavky na armádu a benefity pre veteránov boli otázkou prestíže takmer pre každého Američana.
Možno aj preto Mitta Romneyho ocenili najmohutnejším potleskom vo chvíli, keď citoval Ronalda Reagana: „Mier prichádza cez silu. Chcem preto našu armádu takú silnú, že sa nikto ani neodváži testovať ju.“
Žijú z vojakov a úradov
Virgínia je jedným z deviatich štátov, ktoré vo voľbách 6. novembra rozhodnú o budúcom prezidentovi.
Biznis a zamestnanosť tu závisia hlavne od utrácania peňazí v sektore obrany. Krízu tu zvládajú lepšie práve pre vysokú koncentráciu vojakov a federálnych zamestnancov.
Obyvateľov preto znervózňuje neistota ohľadom budúceho financovania armády. Návrhy prezidenta Baracka Obamu počítajú v nasledujúcej dekáde so znižovaním výdavkov na obranu v objeme 487 miliárd dolárov.
A to ešte hrozí január 2013, keď majú nadobudnúť účinok automatické škrty – dôsledok neschopnosti prezidenta a republikánov v Kongrese dohodnúť sa na riešení dlhu.
Armáda tak má v nasledujúcich desiatich rokoch automaticky prísť o ďalších 500 miliárd dolárov, z čoho na rok 2013 má pripadnúť 54 miliárd. Vo Virgínii by preto stratilo prácu asi 136-tisíc ľudí.
Byť lepší ako Obama
V krajine zvyknutej utrácať na vojenské vedenie vo svete rovnakú sumu ako dohromady 17 štátov, ktoré po nej v rebríčku nasledujú (a z ktorých väčšina je spojencami USA), sa takáto predstava spája s pocitom devastácie národnej bezpečnosti aj hrdosti.
Na druhej strane v čase, keď dlh na jedného Američana dosahuje 51-tisíc dolárov, je jasné tak demokratom, ako aj republikánom (viac z krídla establishmentu než z hnutia Tea Party), že radikálne škrty sa musia dotknúť aj armády.
Triezvy pohľad na čísla pomáha: Čína, jediný konkurent USA v zbrojení, míňa na obranu 17 percent dnešného amerického rozpočtu.
Navrhované škrty by nemali v reálnych číslach znamenať nič horšie ako približný návrat k rozpočtu na armádu z 2007, posledného roku vlády Georgea W. Busha.
Viac vojakov
Mitt Romney sa v Springfielde riadil radami svojich stratégov: ak nechce boj o Biely dom prehrať, musí menej hovoriť o Barackovi Obamovi a viac o tom, čo by spravil on sám.
Peniaze ušetrené revíziou dnešných výdavkov na obranu by venoval na starostlivosť o veteránov.
Náklady na aktívnu armádu chce zásadne zvýšiť: „Nielenže prebudujeme nanovo naše kyberkapacity, ale aj lode a lietadlá. Všimli ste si, že nám pribúda menej bojových lodí než kedykoľvek od roku 1917? A nápad znížiť počet vojakov o 100-tisíc? Ja chcem, naopak, prijať do aktívnej vojenskej služby ďalších 100-tisíc.“
Veteránovi z vojny v Kórei a zároveň šéfovi národného náborového strediska vo Virgínii Johnovi Edwardsovi prezidentský kandidát ulahodil: „Mitt Romney vie, ako zachrániť pracovné miesta a vytvoriť nové.“
Vysoká škola populizmu
Veterán vojny vo Vietname afroamerického pôvodu to vidí inak. Možno aj preto, že nechce prezradiť svoje meno: „Ak by existovala vysoká škola populizmu, za dnešok by ašpiroval na doktorát,“ hovorí o vystúpení Mitta Romneyho s úsmevom.
Aj napriek tomu – hoci v minulých voľbách volil Baracka Obamu, teraz dá hlas práve Romneymu: „Mnohí sme ho (Obamu) volili preto, že bol iný. Realita ukázala, že to nestačí.“
Škrty v armáde sa v absolútnych číslach objavia v USA po prvý raz za viac ako uplynulých desať rokov. V roku 2013 by malo ísť na obranu 605 miliárd dolárov, čo je o 57 miliárd menej ako tento rok.
Väčšina šetrenia ide na vrub ukončenia vojny v Iraku, sťahovania z Afganistanu, prepustenia 100-tisíc vojakov zo služby a ukončenia viacerých programov na vývoj zbraní.
„Do budúcnosti rozpočet znamená historickú zmenu, pričom berie na vedomie, že po desiatich rokoch vojny sa nachádzame v strategickom bode,“ okomentoval návrh minister obrany Leon Panetta.
Naopak, viac peňazí má ísť na protiteroristické operácie špeciálnych jednotiek, bezpilotných lietadiel, kyberoperácie a vývoj nového typu bombardéra.
Autor: Zo Springfieldu od našej spolupracovníčky Aleny Taranovej
