Washington 14. júna (TASR) Pre vonkajší svet je Stephen Johnson nebezpečný vrah, ktorý si zaslúži 50 rokov väzenia za vraždu svojho 18-mesačného dieťaťa. Ale vo vlastnej mysli je Johnson slobodný človek vďaka svojej láske k Ježišovi.
"Som tu oveľa viac slobodný, ako som bol kedykoľvek predtým. Celý svoj život som bol závislý na drogách. Mal som americký sen - manželku, rodinu, prácu - ale mal som klapky na očiach," hovorí Johnson, väzeň marylandského väzenia v Jessupe, niekoľko míľ južne od Baltimoru.
Jedným z desiatky väzňov, ktorí sa schádzajú na pravidelných piatkových nočných bohoslužbách organizovaných spoločnosťou sv. Dysmasa, luteránskej kongregácie v marylandskom väzení, je aj Johnson. Je súčasťou rastúceho hnutia, ktoré prináša náboženstvo k takmer dvom miliónom uväznených Američanom.
V čase, keď väčšina amerických štátov obmedzuje výchovné a rekvalifikačné programy a vytvára drsnejšie väzenské podmienky ako súčasť zámernej politiky "tvrdého prístupu k zločinu," väzni v Spojených štátoch potrebujú čo najväčšiu duchovnú podporu, akú môžu dostať.
Dnes 46-ročný Johnson tvrdí, že si na vraždu, počas ktorej bol pod vplyvom drog, nepamätá. Po strávení ostatných 18 rokov vo väzení dúfa, že o ďalších 18 rokoch bude azda podmienečne prepustený, ale na to niet žiadnych záruk.
Medzitým sa zúčastňuje na pobožnostiach, štúdii Biblie a týždenných omšiach, ktoré ho povzbudzujú. "Nemôžem ísť domov, ale môžem zachovávať svoj pohľad, zostať celkom pokojný a snažiť sa byť lepšou osobou," dodáva Johnson.
Možno najznámejšou duchovnou organizáciou za mrežami je Väzenská spoločnosť pod vedením Charlesa Colsona, ktorý získal vedúce postavenie ako osobitý poradca niekdajšieho prezidenta Richarda Nixona. Neskôr si odpykal vo väzení sedem mesiacov za svoju účasť na afére Watergate.
Spolu s 50.000 dobrovoľníkmi a 150.000 väzňami, ktorí sa zúčastňujú na štúdiách Biblie a seminároch, Colsonova duchovná organizácia zabezpečuje taktiež pastoráciu i po prepustení z väzenia či posiela vianočné darčeky deťom, ktorých rodičia sú za mrežami.
Jedným z Colsonových nadšených obdivovateľov je americký prezident George W. Bush, ktorý mu ešte ako guvernér štátu Texas poskytol celé krídlo jedného štátneho väzenia. Teraz približne 200 väzňov trávi väčšinu svojich dní účasťou na evanjelických modlitebných stretnutiach a štúdiom Biblie v rámci intenzívneho programu známy ako Vnútorná premena.
"Toto je myšlienka, ktorej čas už nadišiel," povedal Colson na tohtoročnom stretnutí s Bushom. "Najefektívnejšími dobrovoľníkmi sú tí, ktorých motivuje ich viera. Vídavam ich, ako kráčajú spolu s bývalými väzňami - zločincami, ktorých sa možno obávali predtým stretnúť v tmavej aleji a pristupujú k nim ako bratom a priateľom, učia ich byť zodpovednými občanmi."
Colsonova organizácia tvrdí, že zo 199 väzňov prepustených po absolvovaní programu Vnútorná zmena, je až 81 percent zamestnaných a iba tri percentá sa vrátili do väzenia, čo je výrazný úspech v porovnaní s celkovou úrovňou recidivizmu v Texase, ktorá dosahuje 40 percent.
Organizácia sv. Dysmasa tiež poznamenáva, že jeho aktivity drasticky zlepšili šancu väzňov zostať na slobode po prepustení. Za posledných desať rokov miera recidivizmu medzi účastníkmi programu bola 17 percent v porovnaní so 45 percentami medzi marylandskými väzňami ako celku.
Za minulé roky mnoho amerických štátov obmedzilo alebo zrušilo vzdelávacie a rekvalifikačné programy či oddychové zariadenia pre väzňov s jasným cieľom: spraviť čas strávený vo väzení oveľa viac nepríjemný. Jedným výsledkom tohto kroku podľa kritikov je, že veľa ľudí vychádza z väzenia plných hnevu a bez možnosti nájsť si prácu či viesť čestný život na slobode. V Jessupe približne 350 z 2000 väzňov sú tí, ktorí porušili podmienku, niektorým z nich trvala iba dva týždne predtým, než sa dostali späť za mreže.
Jeden z väzňov, Bobby McDonald, ktorý si už odpykal polovicu z 30-ročného trestu za vraždu druhého stupňa, považuje sám seba za požehnaného. "Spoznal som Pána prostredníctvom tejto skúsenosti. Zobudím sa ráno a osviežim si myseľ Pánom. Začínam deň modlitbou, modlím sa cez deň a končím deň modlitbou. Je tak veľa vecí, za ktoré máme ďakovať. Mám jedlo a teplú posteľ, čo je viac ako má veľa ľudí niekoľko míľ odtiaľto v Baltimore," dodáva McDonald.
