Odvaha otvoriť sa je vzácna vlastnosť a v niektorých komunitách je stále výnimočná. Niekedy však býva ocenená aj na najvýznamnejších fórach.
Film izraelskej režisérky Ramy Burshteinovej, ktorá je prvou režisérkou z ultraortodoxného prostredia, zbiera filmové ceny aj pochvalné kritiky. Zaplniť prázdne miesto, čo je voľný preklad názvu filmu, je však dôležitý nie pre ceny, ktoré získava.
Ramu Burshteinovú prezývajú Jane Austenovou ultraortodoxného sveta.
Aj ona rieši dilemy medzi láskou a povinnosťou, medzi tradíciou a slobodou, aj to, aké postavenie má nevydatá žena.
Oslava života
Kým problémy Austenovej hrdiniek sú už dávno prekonané, vo svete ultraortodoxných židov sú stále aktuálne a živé.
Hlavná hrdinka filmu má len osemnásť rokov a už ju postavili pred zásadné rozhodnutie.
Má nahradiť svoju zosnulú sestru, vydať sa za švagra a stať sa náhradnou matkou sestrinho dieťaťa. Ak tak neurobí, švagor sa ožení do zahraničia a jej matka príde o vnúča.
Je to silný a reálny príbeh. Režisérka ho začula na svadbe. Je to príbeh, ktorý ukazuje silu žien v ultraortodoxnom prostredí, ktoré sa tradične spája s dominantnými mužmi. Film však ukazuje opak.
Búra viaceré stereotypy o ultraortodoxných, ale nie je pritom oslavou ich spôsobu života.
Je rozprávaním o extrémnej situácii v komunite, ktorá má iné pravidlá a ktorá sa ich veľmi silno drží.
Odvaha otvoriť sa je tam veľmi netradičná a často trestaná. Burshteinová ju však našla a podaril sa jej aj filmársky vydarený projekt.
Úspech medzi sekulárnymi
Je zrejmé, že bude mať viac priaznivcov medzi sekulárnymi a v zahraničí, čo ukazuje aj jeho úspech na filmovom festivale v Benátkach.
Pre väčšinu ľudí je ultraortodoxný svet stále exotikou, ale príťažlivosť Burshteinovej filmu je aj v jeho univerzálnosti.
Veď zásadné rozhodnutia neobchádzajú nikoho.
