Si starý, povedala mi manželka. Bola to odveta za to, že som zaujal krajne konzervatívny postoj v debate o správnom začiatku vyučovania tínedžerov.
Prvá hodina sa tu začína spravidla o deviatej. Ale existujú názory, že keby sa začala až o jedenástej, dosiahol by sa lepší výsledok.
Taký štatisticky priemerný tínedžer je totiž spôsobilý prijímať informácie až v neskorších hodinách. Počas tých ranných, poludniu predchádzajúcich, je utlmený. Ešte spí. Dokonca aj keď má oči otvorené.
A spí preto, lebo nemá dosť pohybu, prejedá sa, do poslednej chvíle leje do seba kolu, žije na sociálnych sieťach, chatuje, kurizuje, koketuje, dráždi sa. Je jasné, že takýto dospievajúci drobizg s plným bruchom potravy a erotických zážitkov nedokáže zaľahnúť do postele pred jedenástou.
To bol teda môj konzervatívny postoj, postoj „ultras“.
Spomenul som, že tunajší školáci majú okrem mesačných prázdnin ešte dvojtýždňové, ktoré prichádzajú v pravidelných desaťtýždňových intervaloch. Dokopy sú to tri mesiace.
Aj tak som si v téme zagooglil. Áno, existujú štatistiky, že tínedžeri spia chronicky menej, ako by mali a majú z toho zlú náladu. To je skrátka realita. Existujú výskumy, ktoré potvrdili zlepšenie výsledkov, keď sa začiatok vyučovania posunul už len z ôsmej hodiny na pol deviatu.
To bol aj dôvod, prečo minulý rok slovenské ministerstvo školstva umožnilo začiatok vyučovania medzi siedmou až deviatou hodinou.
Takže len smelo k tej deviatej. Čím menej tráum, tým lepšie. Na strane žiakov i učiteľov. Aj tak ich zostane dosť.
