BRATISLAVA. Keď Moslimské bratstvo vyjadrilo na Twitteri americkej ambasáde ľútosť nad protiamerickými demonštráciami v Egypte, dočkalo sa nečakanej odpovede.
„Ďakujeme. Mimochodom, kontrolujete si aj svoj profil v arabčine? Azda viete, že my čítame aj ten.“
V médiách, kde vládnuce hnutie uverejňuje svoje vyjadrenia v arabčine, sa totiž tvári inak. Podporuje hnev moslimov proti filmu, ktorý vraj uráža proroka Mohameda.
Nancy Okailová, ktorá má v mimovládnej organizácii Freedom House na starosti Egypt, tvrdí, že hnutie týmto pokračuje v politike zvrhnutého exprezidenta Husního Mubaraka.
Tunisko je výnimkou
Arabská jar
Začala sa v decembri 2010 v Tunisku, prvou obeťou bol prezident bin Alí.
Zvrhla egyptského prezidenta Husního Mubaraka aj líbyjského diktátora Muammara Kaddáfího.
Jej pokračovaním je aj prebiehajúci konflikt v Sýrii.
Aj počas jeho vládnutia médiá písali skôr o protestoch na podporu Palestínčanov než o domácich problémoch. Mubarak skončil, bratstvo prevzalo moc.
Kým svet hovorí o protestoch moslimov proti filmu, ktorý väčšina ani nevidela, vláda posiela armádu na štrajkujúcich šoférov autobusov, učiteľov, študentov či robotníkov.
Aj preto Freedom House tvrdí, že Egypt sa rok a pol po revolúcii nepohol smerom k demokracii.
Odohrali sa voľby, no ani tie neznamenajú, že ľudia dostali politické práva, ktoré žiadali na námestí Tahrír.
Nejde len o Egypt, organizácia tvrdí, že arabská jar väčšine štátov nepriniesla posun smerom k otvorenejšiemu a lepšiemu vládnutiu.
Výnimkou je len Tunisko, ktoré prijalo niekoľko významných reforiem. Situácia sa však zhoršila napríklad v Bahrajne, návrat autoritárskeho režimu hrozí v Líbyi.
„V celosvetovom meradle prevláda pokles nad zlepšením. A to z pohľadu množstva krajín aj z miery tohto úpadku,“ píše sa v správe, v ktorej Freedom House hodnotí pokrok v 35 rizikových krajinách.
Nové vlády, ktoré sa dostali k moci po revolúciách, ničí korupcia a presadzujú oficiálny názor na úkor opozície či jednoducho nie sú na funk-cie pripravené. A to môže nakoniec znamenať, že sa krajiny vrátia k praktikám starých režimov.
„Občania majú len istú mieru trpezlivosti, pokiaľ ide o politickú nestabilitu, ekonomické problémy a pocit bezpečia. Chuť vrátiť sa k istejšiemu obdobiu môže vládcom umožniť zavádzať autoritárske metódy,“ povedala pre Daily Mail šéfka projektu Vanessa Tuckerová.
Nie je prekvapením, že v arabských krajinách nenastúpili po revolúciách demokracia a blahobyt, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Nobelova cena nepomohla
Nejde vždy len o politické príčiny. Organizácia Oxfam tvrdí, že štyri z piatich jemenských žien tvrdia, že rok po páde prezidenta Alího Abdalláha Salíha sú na tom horšie ako predtým.
„Hlavnou príčinou je potravinová kríza. Nemôžete čakať od ľudí, že sa zapoja do procesu politickej transformácie, keď riešia otázky každodenného prežitia,“ povedala Sulatana Begumová, autorka správy.
Ženy sa cítia aj menej bezpečne. Pri povstaní sa totiž medzi ľuďmi rozšírili strelné zbrane, zvýšil sa aj počet prípadov sexuálneho obťažovania.
Pri revolúcii mali ženy silné slovo, no teraz hovoria, že sa v politike cítia odstrčené.
Nezmenila to ani Nobelova cena mieru, ktorú minulý rok dostala líderka protestov Tawakkul Karmanová.
