Z Belehradu od nášho redaktora Tomáša Vasilka
BELEHRAD. Na ceste z belehradského letiska do mesta stojí jeden bilbord. Ruská a srbská zástava sa spájajú v jedno.
Hľadíme do budúcnosti, znie slogan ruskej plynárenskej spoločnosti Gazprom, ktorá v roku 2008 kúpila srbský plynárenský podnik NIS.
Stojí tu už niekoľko rokov. Nová srbská vláda aj s prezidentom vyzerá, že sa k dávnemu sloganu vracia.
Miluje Rusko
Pred dvoma týždňami na návšteve Ruska srbský prezident Tomislav Nikolič zaujal rozhovorom v ruskej štátnej televízii. „Jediná krajina, ktorú milujem viac ako Rusko, je Srbsko,“ povedal.
Dôraz na dobrý vzťah s Ruskom kládla už predchádzajúca vláda Demokratickej strany. Hlavnou prioritou krajiny však bola Európska únia, čo nakoniec vždy dala najavo.
Po voľbách sa v Srbsku k moci dostali ľudia, ktorí boli vo vláde prezidenta Slobodana Miloševiča. Počas krvavých a nie veľmi demokratických 90. rokov boli Rusi jednými z mála partnerov Srbov.
Nový premiér Ivica Dačič bol Miloševičov hovorca, súčasný podpredseda vlády Aleksandar Vučič, teraz vraj najmocnejší muž v krajine, pripravil ako vtedajší minister informácií tvrdý mediálny zákon. Novinárov mohli 24 hodín po článku odsúdiť.
Podmienky pôžičky sú neznáme
Nová vláda sa snaží vzťahy s Ruskom posilniť. Moskva požičia Srbom miliardu dolárov, ktorými by mali zaplátať deravý rozpočet.
Tento rok pošlú 300 miliónov, budúci rok ďalších 700 miliónov. Na sekeru Srbska to stačiť nebude, no rozpočtu to pomôže.
„Aké sú podmienky tej pôžičky, sa nevie,“ hovorí Slobodan Bubnjevič, novinár z týždenníka Vreme.
Ešte za vlády proruského premiéra Vojislava Koštunicu Rusi sľúbili Srbom, že nový plynovod South Stream pôjde cez ich územie.
V roku 2008 predali Srbi Gazpromu svoj plynárenský podnik NIS. „Dostali sme za to 400 miliónov eur, no podľa niektorých expertov bola hodnota až dve miliardy,“ dodáva Bubnjevič. Obáva sa preto, čo bude stáť súčasná pôžička.
Okrem toho Srbi chcú, aby sa už začalo 411 kilometrov plynovodu stavať. Rusi to stále odkladajú. Srbi teraz veria, že sa stihne decembrový termín a na slávnostný výkop pozývajú aj Vladimira Putina.
Dom s dvoma dverami
Nová srbská vláda však partnerstvu s Ruskom neobetuje európske ambície. Aj keď podľa analytikov od marca, keď dostalo Srbsko kandidátsky status, v reformách, ktoré treba na vstup do Európskej únie, nepokročila.
„V rovnaký deň, ako bol Nikolič v Rusku, prišiel podpredseda vlády Aleksandar Vučič na návštevu Berlína. Nová vláda skutočne verí, že môže smerovať do Európskej únie a zároveň byť veľmi dobrým priateľom Ruska,“ dodáva Bubnjevič.
Economist Intelligence Unit v analýze napísal, že ak by sa Srbsko nakoniec dostalo do Únie, bude v nej plniť úlohu „ruského kúta“ ako Cyprus.
„Srbsko je jednou z málo krajín v Európe, s ktorými má Rusko dobré vzťahy a môže sa spoliehať na ich vplyv,“ písalo sa v analýze.
Dvojsmernú cestu srbskej zahraničnej politiky potvrdil aj Nikolič. „Srbsko by malo byť domom s dvomi dverami,“ povedal obrazne.
Rusi Srbov pozývajú na večeru, Západ nie
Britský novinár TIM JUDAH, ktorý napísal o Balkáne štyri knihy, píše z regiónu pre magazín Economist. Zúčastnil sa na Belehradskom bezpečnostnom fóre, ktoré pomáhala organizovať aj Slovenská atlantická komisia.
Dvanásť rokov po páde Slobodana Miloševiča sú pri moci opäť ľudia z jeho okolia. Bývalý radikál Tomislav Nikolič je prezidentom, Miloševičov hovorca Ivica Dačič premiérom. Znamená to niečo?
„Nie je to až také dramatické, ako sa môže zdať. Dačič bol už aj v minulej vláde ako minister vnútra. Bol to skôr postupný prechod.“
Títo ľudia majú problém uznať hriechy minulosti. Je dôležité pre krajiny v regióne priznať si vinu?
„Áno, malo by sa o tom hovoriť. Ale musíte to vybalansovať s reálnym životom. Nezabúdajte, že Srbsko je jediná krajina, ktorá prijala rezolúciu o vojnových zločinoch, týkala sa Srebrenice. Čo bolo veľmi významné. Aj keď je pravda, že ľudia v súčasnej vláde za to nehlasovali. A keď Nikolič povie, že Srebrenica nebola genocídou, aj keď súd v Haagu to uznal, je to prekvapenie. Vo veľa krajinách regiónu nie sú pri moci ideálni politici, no ľudia ich vybrali a treba to rešpektovať.“
Aký je vzťah Srbska s Ruskom? Približuje sa nová vláda viac k Moskve?
„Nie je to nejaký zlom. Už predchádzajúca vláda povedala, že má štyri strategické piliere. Čína, Rusko, EÚ a Spojené štáty. Rusko bolo silným zástancom Srbska v otázke Kosova a je jedným z najväčších importérov do Srbska, najmä vďaka plynu. Nie som prekvapený, že malá krajina sa snaží maximalizovať vplyv tým, že ide do jedného a druhého hlavného mesta.“
Nemyslíte si, že táto vláda sa obracia na Rusko viac ako tá predchádzajúca?
„Možno trošku viac, ale je ešte predčasné o tom hovoriť. Je celkom zaujímavé, že Dačič nedávno povedal, že ho Rusi pozvali na návštevu, na víno a na večeru. V Bruseli či Washingtone Dačiča nepozývajú. Ak by Obama pozval Nikoliča, bol by tam o dve sekundy.“
Nikolič povedal, že Rusko má po Srbsku najradšej. To by asi o Amerike nepovedal.
„Možno nie. Ale je obmedzené, čo môžu Rusi spraviť pre Srbsko. Rusi nie sú na Balkáne, Srbsko susedí s krajinami Únie, krajinami NATO. Rusi hovoria, že Srbi chodia do Moskvy, len keď niečo potrebujú, ale keď sa darí, tak na nich zabúdajú. Teraz potrebujú peniaze.“
Tomáš Vasilko
Autor: Z Belehradu od nášho redaktora Tomáša Vasilka
