My Česi sme na ostatné národy prísni, čo najlepšie prezrádza jazyk.
S povýšeným nadhľadom hovoríme o „tureckom hospodárstve“, nezrozumiteľné veci sú pre nás „španielska dedina“ a keď si niekto veľa nalieva, „pije ako Dán“. V iných jazykoch – možno s výnimkou slovenčiny, kam však doputovali z češtiny – tieto porekadlá nenájdete.
Zvlášť Dánov mi bolo vždy ľúto, ich povesť v Česku navždy pokazilo zopár roztopašných žoldnierov počas tridsaťročnej vojny. Nie všetci boli z Dánska, dobre si počínali aj Flámi (ti dali češtine pekné slovo „flámovať“).
A keď sa flám veľmi vymkne spod kontroly, je z toho poriadny „brajgel“. V prípade tohto krásneho slova bola čeština dokonca až príliš osobná a „znásilnila“ slávneho flámskeho maliara Pietera Breughela.
V skutočnosti však Česi vypijú ročne o tri litre čistého alkoholu viac než Dáni a dokonca o šesť a pol litra viac než Holanďania. So 16,5 litrom alkoholu (na rok a na hlavu) sme vicemajstrami sveta v alkoholizme, tesne za prvým Moldavskom.
Za sebou sme nechali nielen Dánov či Holanďanov, ale aj Rusov, Poliakov či Švédov. A, samozrejme, bratov Slovákov. Tí sa v pelotóne (zostavenom z dát Svetovej zdravotníckej organizácie) motajú s 13,3 litra niekde okolo Dánov.
Potrebovali sme problém s metanolom s následnou prohibíciou, aby sme sa o sebe dozvedeli, akí sme majstri. A hlavne, aby sme si urobili parádnu celosvetovú reklamu.
Ak je lingvistika len trochu spravodlivá, vojdeme nepochybne do svetových jazykov.
