BARCELONA. Európska únia sa musí pripraviť, že sa jej členské štáty začnú štiepiť, varoval prezident španielskeho Katalánska Artur Mas.
Narážal tak najmä na viac ako miliónovú demonštráciu v uliciach Barcelony, kam ľudia vyrazili protestovať za nezávislosť Katalánska od Španielska.
Madrid jednoducho nemôže takú silu ignorovať, cituje prezidenta autonómneho spoločenstva denník MF Dnes.
Protestoval každý piaty
Počas utorka vyšlo do ulíc Barcelony, druhého najväčšieho španielskeho mesta, cez pol druha milióna ľudí.
Sympatizanti katalánskej nezávislosti sa poschádzali z celej provincie. Britský denník the Guardian poznamenal, že zo 7-miliónovej populácie oblasti tak vyjadrila svoj jasný názor celá pätina.
„Toto nebola nejaká náhodná letná horúčka,“ komentoval víkendové dianie prezident Mas.
„V Barcelone sa mierumilovne zišla obrovská masa ľudí,“ doplnil. „Bolo by najväčšou chybou také dianie ignorovať.“
Narážal tak zrejme na fakt, že o obrovskej demonštrácii informovala štátna televízia TVE vo svojom spravodajstve až na piatom mieste.
Vyslúžila si za to veľkú kritiku a ešte viac prehĺbila súčasné neporozumenie medzi Madridom a Barcelonou.
Vedenie televízie sa následne za svoj krok ospravedlnilo. „Správa bola bohužiaľ umiestnená až na piate miesto, čo spätne považujeme za veľkú chybu,“ oznámil hovorca španielskej televízie.
Potrebujeme štát, tvrdí prezident
Mas sa s hnutím za nezávislosť úplne stotožňuje. Od účasti na demonštrácii ho odradila iba jeho politická zodpovednosť.
„Katalánsko potrebuje štát,“ hovorí rázne. „A roky sme si mylne mysleli, že ten štát, čo chceme, je Španielsko,“ dodáva.
Túžbu Katalánska po samostatnosti prirovnáva k situácii v Európskej únii, kde sú severné štáty nespokojné so situáciou v tých južných.
Separatistické tendencie by mohli otupiť len zmeny v španielskej ekonomike. Bohaté Katalánsko totiž živí zvyšok krajiny a samo sa zadlžuje.
Región by vraj mal hospodáriť sám a posielať iba časť financií do Madridu, teda rovnako, ako to funguje v Baskicku, navrhuje Mas.
Práve o téme „fiškálnej suverenity“ sa bude katalánsky predstaviteľ budúci týždeň rozprávať s premiérom Španielska, Marianom Rajoyom.
Hlad po nezávislosti vyvoláva najmä fakt, že katalánske zárobky miznú kdesi v chudobnejších častiach Španielska, zatiaľ čo oblasť okolo Barcelony čelí škrtom v zdravotníctve aj školstve.
Nový člen Únie? Iba ak klasickou cestou
„Európa o tom časom začne uvažovať. Časom jej dôjde, že už nedokáže čeliť zmenám a že nemožno lipnúť na nejakých rigidných normách,“ povedal Mas.
Jeho komentár bol reakciou na slová prezidenta Európskej Komisie José Manuela Barrosa, ktorý naznačil, že v budúcnosti nebude pre nejaký nový štát v rámci Únie miesto.
Barroso tým narážal na tvrdenie Kataláncov, že aj keď chcú opustiť Španielsko, neplánujú opustiť Úniu ani euro.
To podľa predsedu Európskej komisie nie je možné. „Ak by taký štát chcel vstúpiť do Únie, musel by podstúpiť rovnakú cestu ako akýkoľvek iný uchádzač,“ tvrdí skúsený európsky politik.
Separatistická demonštrácia v Barcelone tak v prvom rade pridáva starosti španielskemu premiérovi Rajoyovi.
Ten už musí riešiť 25-percentnú nezamestnanosť v krajine, ekonomickú recesiu a rozhodnúť sa, či prijme pôžičku Európskej centrálnej banky.
„Katalánsko má vážne problémy s deficitom a vysokou nezamestnanosťou. Toto nie je vhodný čas na nejaký chaos,“ naznačoval preto premiér ešte pred demonštráciami.
Článok priniesol český denník Mladá Fronta
Autor: Tomáš Šťástka