O najväčších protivládnych protestoch za 18 rokov informujú niektoré médiá ako o palestínskej jari.
RAMALLÁH, TEL AVIV. Sú to najväčšie protivládne protesty, aké si palestínska samospráva pamätá za 18 rokov svojej existencie. Palestínčania doteraz svoj hnev a frustráciu ventilovali proti Izraelu. Teraz zo svojej mizérie vinia vlastných politikov.
Či z toho môže byť podobná revolúcia ako v iných arabských krajinách, nie je jasné. Televízia al-Džazíra síce začala hovoriť o palestínskej jari, ale analytici sú skeptickí.
Svet neplatí
Palestínčania sa vybrali do ulíc pre rastúce ceny pohonných látok a potravín. Na tie vplýva nielen globálne zdražovanie, ale aj problémy palestínskeho premiéra Salama Fayada s presadzovaním jeho ekonomickej politiky.
Palestínske vedenie zlú situáciu odôvodňuje aj tým, že palestínska ekonomika je stále závislá od pomoci zo zahraničia.
Príspevky od donorov tvoria až štvrtinu štátneho rozpočtu. A nie všetky krajiny, čo sľúbili pomoc, ju aj načas poskytujú. Palestínčanom teraz napríklad chýbajú peniaze na výplaty viac ako 150-tisíc štátnych zamestnancov.
Obracajú sa proti svojim
K lepšiemu ekonomickému rozvoju neprispievajú ani prakticky neexistujúce mierové rokovania s Izraelom. Hoci Palestínčania majú samosprávu, Izrael stále kontroluje z bezpečnostných dôvodov jej územie, čo komplikuje obchod aj mobilitu pracovnej sily.
Na západnom brehu medzitým vo viacerých mestách ľudia začali pri protestoch rozbíjať obchody a útočiť na vládne úrady.
Palestínska verejnosť si stále myslí, že za ekonomické problémy môže Izrael a komplikované postavenie samosprávy, ale čoraz častejšie zaznievajú aj hlasy o korupcii, blahobyte niektorých vyvolených rodín aj o neprehľadnom rozdeľovaní medzinárodnej pomoci.
Obdobná situácia je v pásme Gazy ovládanom Hamasom. Tam sa prednedávnom na protest upálil mladý muž.
