AMSTERDAM, BRATISLAVA. Doteraz pre hospodársku krízu v Európe premiéri a lídri zväčša prichádzali o moc.
V Holandsku sa premiér, ktorý trvá na tom, že najlepším liekom na krízu sú úsporné opatrenia, nielen udržal v úrade, ale ešte aj zlepšil svoje skóre vo voľbách.
Politika sa musí zmeniť
Holanďania rozhodli o jasnom víťazstve liberálov na čele s Markom Ruttem a podľa predbežných výsledkov výrazne posilnili aj druhú proeurópsku stranu, labouristov. Dvoch hlavných rivalov čakajú ťažké rokovania. Okrem európskej politiky sa totiž zhodnú na máločom, najmä v ekonomike a sociálnych veciach.
- Liberáli: 41 kresiel zo 150 (+10)
- Labouristi: 39 kresiel (+9)
- Socialisti: 15 kresiel (+0)
- Strana slobody: 15 kresiel (–9)
- Kresťanskí demokrati: 13 kresiel (–8)
- D66: 12 kresiel (+2)
Rutte trvá na úsporných opatreniach. Šéf labouristov Diederik Samsom chce sociálnejšiu politiku, viac času na škrty a viac peňazí na investície v štýle francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda.
„Jedna vec je istá. Smerovanie sa musí zmeniť, pravicová politika posledných dvoch rokov nemôže pokračovať,“ povedal Samsom.
Strany sú podľa sociológa Paula Schnabela také silné, že nemôžu vytvoriť koalíciu s inými partnermi.
„Sú odsúdené na spoluprácu. A svadba z donútenia má zväčša málo požehnania,“ napísal pre denník Het Financieele Dagblad.
Analytici však očakávajú, že sa dokážu dohodnúť a Holandsko čaká stabilná vláda.
Facka radikálom
Z výsledkov holandských volieb sa teší aj Európa. Holanďania podporili umiernené stredové strany a radikáli sprava aj zľava obišli naprázdno. „Je to facka protieurópskemu extrémizmu a populizmu,“ povedal pre AP šéf liberálov v europarlamente Guy Verhofstadt.
Návrat ku guldenu Holandsko tak skoro nečaká. Šéfa protiimigračnej Strany slobody Geerta Wildersa, ktorý v apríli spôsobil pád vlády a vyzýval na odchod z eurozóny aj Európskej únie, voliči potrestali. Stratil takmer polovicu hlasov.
„Radšej by som tu stál s dobrými správami, ale volič prehovoril. Je to veľká porážka,“ priznal Wilders.
Nedarilo sa ani socialistom, ktorí žiadali koniec škrtov a už žiadnu pomoc Grécku. Poškodili si vystúpeniami v televíznych debatách.
Holandsko bolo doteraz zástancom tvrdých úsporných opatrení a odporcom ďalších pôžičiek zadlženým krajinám. Spoľahlivým partnerom Nemecka v Únii podľa analytikov krajina zostane, no dôraz na škrty už možno nebude taký silný.
