NEW YORK. Afganské hnutie Taliban získalo vlani približne 400 miliónov dolárov (vyše 312 miliónov eur) zo zdrojov ako sú dary, miestne dane či vydieranie obchodníkov s drogami, mobilných operátorov a rozvojových projektov. Vyplýva to z dnes zverejnenej správy OSN.
Správa komisie monitorujúcej sankcie pre Bezpečnostnú radu OSN konštatuje, že z uvedenej sumy dostalo približne 275 miliónov dolárov (215 miliónov eur) vedenie Talibanu a zvyšok vyzbierali, vynaložili alebo spreneverili na miestnej úrovni. Odhadované príjmy Talibanu sa týkajú finančného roka, ktorý sa skončil 20. marca 2012.
Výpalné za humanitárnu pomoc
Komisia zároveň zdôraznila, že všeobecný názor, že hlavným zdrojom príjmov Talibanu je afganský obchod s ópiom, je nesprávny. Afganskí činitelia totiž odhadujú, že militantné hnutie zarobilo v tomto sektore v rokoch 2011 a 2012 asi 100 miliónov dolárov (78,2 milióna eur). Ide o malý podiel pri zvážení toho, že pestovanie ópiového maku v Afganistane a predaj produktov z neho má podľa odhadov hodnotu 3,6 až štyri miliardy dolárov ročne (2,82 až 3,13 miliardy eur).
Taliban uvaľuje na lokálnej úrovni rôzne "dane", napríklad desaťpercentnú z úrody či 2,5-percentnú z majetku. Platby vyžaduje aj od prevádzkovateľov služieb, ako sú dodávky vody a elektriny, a v niektorých oblastiach požaduje od malých podnikov desaťpercentnú daň, uviedla komisia.
Ďalším lukratívnym zdrojom príjmu sú zahraničné financie určené na humanitárne a rozvojové projekty, z ktorých Taliban podľa odhadov formou výpalného od zmluvných firiem získava desať až 20 percent z celkovej sumy.
Útoky rastú s príjmami
Medzinárodné bezpečnostné sily v Afganistane odhadujú, že Taliban vynaložil v roku 2001 na financovanie svojich útokoch 100-155 miliónov dolárov (78,2-121,2 milióna eur), zvyšok použil na ďalšie účely. Od roku 2006 pritom počet útokov hnutia rástol súčasne s každoročným nárastom jeho príjmov.
Vládu Talibanu v Afganistane zvrhli pri Spojenými štátmi podporenom vojenskom zásahu v Afganistane koncom roku 2001 po tom, ako hnutie po útokoch v USA z 11. septembra 2001 odmietlo vydať militantov al-Káidy vrátane Usámu bin Ládina.
