AMSTERDAM, BRATISLAVA. Šťastie v holandskej politike je vrtkavé. Ešte pred mesiacom sa zdalo, že protieurópska rétorika strán sprava aj zľava na Holanďanov zapôsobí.
V stredu, v deň parlamentných volieb to vyzerá, že nová vláda bude nakoniec viac proeurópska než doteraz.
Hviezdou sa stal ľavičiar
Nový šéf labouristov a bývalý aktivista organizácie Greenpeace Diederik Samsom dokázal za dva týždne agresívnej kampane zdvojnásobiť zisk svojej strany a má šancu stať sa premiérom. Šikovný rečník sľúbil voličom obmedzenie tvrdých škrtov a naštartovanie rastu.
Rovnako ako doteraz vládnuci liberáli sú jeho labouristi na čele prieskumov s 35 kreslami zo 150. Na tretie miesto s 21 kreslami vytlačil favorizovaných socialistov, ktorí odmietali úsporné opatrenia a pomoc Grécku.
Holandsko bolo doteraz spojencom Nemecka a zástancom tvrdej fiškálnej disciplíny. To by sa s veľkou koalíciou labouristov a liberálov, ktorú považujú analytici za nádejnú, mohlo zmeniť.
Samsom presadzuje viac času pre krachujúce Grécko, aby splnilo podmienky pôžičky. Doterajší liberálny premiér Mark Rutte zatiaľ odmieta ďalšiu finančnú pomoc krajine. Obaja sú však v princípe proeurópski.
„Viac než vlastné silné stránky Samsomovi pomohla slabosť jeho protivníkov. Zároveň šanca, že sa stane premiérom, je pre ľavicových voličov príťažlivá,“ vysvetľuje pre SME holandský politológ André Krouwel.
Pomoc zadlženým krajinám Únie a úsporné opatrenia sa stali veľkou témou volieb. V jednom zo zakladajúcich štátov Únie narastá od roku 2005, keď v referende odmietlo európsku ústavu, skepsa voči Bruselu.
„Mierni odporcovia Únie zatvrdli, to je asi tretina Holanďanov, a asi tretina ľudí začala váhať, nevedia, kam Európa smeruje a čo by mala robiť. Zdá sa im, že Brusel príliš zasahuje do našej politiky. Je to chyba tradičných strán, ktoré to nedokázali voličom vysvetliť,“ hovorí Krouwel.
Wildersa vo vláde nechcú
Protieurópske nálady chcel využiť šéf protiimigračnej strany Geert Wilders. Jeho výzvy na opustenie eura a Európskej únie však podľa prieskumov neprilákali nových voličov. Oproti predchádzajúcim voľbám časť voličov stratil a skončí podľa prieskumov na štvrtom mieste s 19 kreslami.
Viacerých sklamalo, že v apríli stiahol podporu menšinovej vlády pre škrty. Do vlády ho liberáli nechcú, čo je podľa Krouwela zárukou, že Holandsko bude mať „stabilnú stredovú koalíciu“.
Holandsku sa napriek kríze darí. Patrí medzi štyri krajiny Únie, ktoré si udržali najvyšší rating AAA, a hoci má najvyššiu nezamestnanosť za sedem rokov (6,5 percenta), je to po Rakúsku druhé najnižšie číslo v eurozóne.
Rekordne veľa ľudí váha
Pár dní pred voľbami nevedelo 40 percent Holanďanov, koho voliť.
AMSTERDAM, BRATISLAVA. Holanďania nemali posledných desať rokov šťastie na stabilnú vládu. K urnám musia ísť od roku 2002 už piatykrát a žiadna z vlád nevydržala celé štyri roky. Tá posledná sa rozpadla po dvoch rokoch.
Ešte v piatok bolo nerozhodnutých rekordných 40 percent voličov a predpokladá sa, že 15 percent voličov sa rozhodne až priamo vo volebnej miestnosti.
Líder socialistov Emile Roemer, ktorý ešte pred mesiacom viedol v prieskumoch, nepresvedčil v televíznych debatách a mnohí jeho voliči prešli k umiernenejším labouristom.
Veľký počet váhajúcich môže pomôcť stranám s protieurópskou rétorikou. Šéf protiimigračnej strany Geert Wilders, ktorý vyzýva na odchod z Únie, môže vďaka nim a skrytým voličom prekvapiť tak ako vo voľbách v roku 2010. Získal viac kresiel, než predpovedali prieskumy, a od jeho podpory závisela menšinová vláda.
Ela Rybárová
