Máme v Česku ekonomickú recesiu alebo nemáme?
Podľa špiónov cez cifry áno. Ako hlási Český štatistický úrad, je domáci HDP už v druhom štvrťroku v záporných číslach. Podľa Lidových novín je to navyše iná recesia, než sme mali v roku 2009.
Vtedy nás na dno ťahal prepad exportu do Európy, dnes je to, naopak, export, ktorý ekonomiku akotak drží nad vodou. Čo sa prepadá, je spotreba nás Čechov.
Žiť nad pomery
Čo sa stalo? Len z menšej časti sú dôvody objektívne. Po prvé po mnohých rokoch klesli o niečo reálne mzdy, zvyšujú sa ceny tovarov, napríklad potravín alebo benzínu. Ľudia na to reagujú tým, že viac šetria.
A to je tá väčšia časť problému. Ekonomiku ovplyvňuje naše myslenie a pocity. Psychológia. Sme vystrašení, pretože rastú ceny, v médiách čítame a počujeme o európskom armagedone po páde eura a hádam najčastejšie slovo, ktoré vyslovujú politici, znie „úspory“.
Bavíme sa o desatinách percenta, teda o zmenách, ktoré na prvý pohľad nie sú vidieť. Obchody a supermarkety sú počas týždňa i cez víkendy preplnené, krčmy nabité na prasknutie a v drahých reštauráciách často ťažko získať rezerváciu.
No, čert, aby sa v tom vyznal. Raz čítame, aké zlé je „žiť nad pomery“ a ako sa to vypomstilo lenivým južným Európanom, a potom zasa ekonomickí analytici tvrdia, že by sme nemali „sedieť na peniazoch“.
Čo teda máme robiť? To nie je otázka pre bohatých (tí budú míňať) ani pre chudobných (tí nemajú čo), skôr pre tých v strede. Pre tých akosi pejoratívne nazvaných „priemernými“, ktorí sú však tými, čo ťahajú ekonomiku.
Suchár a figúrka
Problém Česka je v tom, že na pravici ani na ľavici nemá charizmatického lídra, ktorý by na túto otázku priemerným Čechom odpovedal.
Šéf opozície Sobotka je suchár a premiér zasa komická figúrka, ktorá i navlečená do nepriestrelnej vesty a prilby – teda do výstroja, ktorý zdvihne rating hádam každému politikovi na svete – vyzerá ako vydesený Hurvínek.
Ako sme to videli minulý víkend, keď sa premiér vydal do Afganistanu. Dôvody našej recesie sú čisto politické. A koniec nevidno.
