Washington 5. septembra (TASR) - Prezident USA George W. Bush sa po týždňoch verejných diskusií so svojimi vysokými poradcami na tému, ako konfrontovať Irak v otázke zbraní masového ničenia, rozhodol debatu uzavrieť.
Ešte stále však nie je známe, ktorá strana vyhrala. Či jastrabi na čele s viceprezidentom Dickom Cheneym a ministrom obrany Donaldom Rumsfeldom, ktorí presadzujú, že USA by do toho mali ísť aj sami, ak to bude nevyhnutné, a násilne zvrhnúť irackého prezidenta Saddáma Husajna, bez ohľadu na to, či USA budú alebo nebudú mať medzinárodnú podporu.
Alebo či prevahu v diskusii získala umiernená strana pod vedením ministra zahraničných vecí Colina Powella a niekoľkých dôverníkov Busha seniora. Podľa nich by Spojené štáty mali získať podporu spojencov a dokonca aj OSN, ktorá dodá dôraz ich diplomatickému rokovaniu, skôr ako pristúpia k vojenskej akcii.
Diskusiu o Iraku efektívne ukončilo Bushove stredajšie vyjadrenie, že Irak a hrozba, ktorú predstavuje Saddám Husajn pre svet, budú hlavnou témou jeho vystúpenia na Valnom zhromaždení OSN na 12. septembra. Americký prezident súčasne začal konzultovať svoje plány s Irakom s Kongresom, americkou verejnosťou a svetom.
"Svet musí pochopiť, že v hre je jeho dôveryhodnosť," vyhlásil v stredu v tejto súvislosti prezident USA. Ako sa rozhodol sa však svet dozvie až na budúci týždeň, hoci podľa jeho najbližších definitívne rozhodnutie ešte nepadlo.
"Prezident neprijal nijaké rozhodnutie o použití vojenskej sily," povedal novinárom hovorca Bieleho domu Ari Fleischer v okamihu, keď minister obrany Rumsfeld informoval o vojenských možnostiach za zatvorenými dverami Senát.
Podľa Fleischera a niektorých kongresmanov Bush očakáva, že Kongres hlasovaním schváli jeho akciu voči Iraku skôr, ako sa poslanci začiatkom októbra rozídu na predvolebnú kampaň.
To však neznamená vojnu, napriek špekuláciám médií, že americkí vojaci pôjdu do akcie proti Iraku kedykoľvek v období od novembra do februára budúceho roka.
Irak sa iba stal hlavnou predvolebnou témou pred voľbami do Kongresu vypísanými na 5. novembra. Prieskumy naznačujú, že Bushovi republikáni by v nich mohli získať viacej hlasov ako opoziční demokrati vďaka tomu, že tesná väčšina Američanov podporuje akciu proti Iraku. Demokrati budú musieť vyvracať Bushove argumenty, že chemické, biologické a možno aj jadrové zbrane Iraku sú vážnou hrozbou svetu.
G.W. Bush riskuje, že v rámci predvolebnej kampane padne otázka, prečo nezvrhol irackého vodcu už jeho otec, prezident Bush starší, vtedy, keď americké vojská vyhnali v roku 1991 Iračanov z Kuvajtu.
Tým, že prehovorí práve teraz a predstaví americkej verejnosti aj svetu svoje argumenty, môže Bush debatu ovplyvniť. A nasmerovať ju tak, aby sa nehovorilo o historickom zlyhaní Američanov vo vojne v Perzskom zálive, ako to nazval v komentári denník New York Times, ale o Saddámovi Husajnovi.