HAVANA. Predstaviteľ povstalcov z Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC) v piatok vyhlásil, že plánované rozhovory s kolumbijskou vládou o ukončení ozbrojeného konfliktu nie sú ohrozené aj napriek tomu, že prezident Juan Manuel Santos zmietol zo stola návrh FARC uzavrieť na obdobie vyjednávaní dohodu o prímerí. Informovala dnes o tom agentúra Associated Press.
"Panuje tu veľká nedôvera a zlá krv, ktorú treba prekonať, ale to, či bude uzavreté prímerie alebo nie, nepredstavuje neprekonateľnú prekážku," uviedol Marco Calarca z FARC.
Podľa Calarcu rozhovory neznemožní ani fakt, že USA neprepustia kvôli účasti na rozhovoroch popredného príslušníka a zároveň ideológa FARC, ktorý si v USA odpykáva 60-ročný trest väzenia za spoluúčasť na únose troch amerických rukojemníkov. Ľavicoví rebeli požadovali, aby sa Ricardo Palmera, známy pod prezývkou Simon Trinidad, mohol zúčastniť na rozhovoroch ako člen tímu vyjednávačov FARC.
"Tieto prekážky nie sú ničím v porovnaní s tým, čo sa nazhromaždilo počas viac než 50 rokov násilia," uviedol Calarca. "Preto keď sa na to pozrieme optimisticky, myslíme si, že neexistuje problém, ktorý by sme nemohli vyriešiť," dodal predstaviteľ ľavicových rebelov.
Podľa pozorovateľov ide až o prekvapivo optimistický pohľad povstalcov, čiastočne aj preto, že kolumbijský prezident len vo štvrtok kategoricky odmietol návrh FARC na prímerie.
"Požiadal som o zintenzívnenie vojenských operácii, takže žiadne prímerie nebude. Nepoľavíme, pokým nebude uzavretá konečná dohoda. Toto musí byť každému jasné," uviedol Santos.
Mierové rozhovory s FARC odštartujú 8. októbra v nórskej metropole Oslo. Následne budú pokračovať v kubánskej Havane. Rozhovory o ukončení vyše pol storočia trvajúceho ozbrojeného konfliktu v Kolumbii, ktorý si vyžiadal desaťtisíce životov, podporia aj vlády Venezuely a Čile.
Predchádzajúce kolo mierových rokovaní medzi vládou v Bogote a najväčšou ľavicovou povstaleckou skupinou uviazlo v roku 2002 na mŕtvom bode.
FARC však tentoraz vstupuje do rozhovorov vo výrazne oslabenej pozícii. Spôsobila to už desaťročie trvajúca ofenzíva kolumbijskej armády podporovanej Spojenými štátmi. Povstalci podľa odhadov stratili až polovicu svojej bojovej sily.
