BRATISLAVA. Kostrbaté podpisy na zmluvách, ktoré musel prečítať niekto iný. Všetky pokyny musia byť nakreslené, nápisy sú v ich očiach len zhlukom čiarok. Čítať a písať nevie na zemi každý piaty dospelý človek. Spolu ide o osemsto miliónov ľudí.
A to aj napriek tomu, že gramotnosť je podľa UNESCO jedným z ľudských práv. Bez toho sa nemôže človek dostať z chudoby a naplno rozvinúť svoj potenciál.
Vzdelanie nevezmú
Od schopnosti čítať a písať závisí aj možnosť dostať sa k čo i len najjednoduchšiemu vzdelaniu. Preto si v sobotu UNESCO pripomína deň gramotnosti.
Aj Jessica Hjarrandová, špecialistka UNESCO na gramotnosť, hovorí, že štáty by sa v prvom rade mali postarať o to, aby ich občania vedeli čítať.
„Vláda môže dať občanom hocičo, ale jediná vec, ktorú im už nikto nezoberie, je gramotnosť a vzdelanie,“ povedala pre stránku agentúry OSN Hjarrandová, ktorá v súčasnosti pôsobí v Južnom Sudáne.
V tomto najmladšom štáte sveta vie čítať len každý štvrtý občan, čo je spolu s Mali najhoršia bilancia na svete. Ešte horšie sú na tom ženy.
Podľa odhadov vie v Južnom Sudáne čítať len každá desiata žena, šanca, že dievča dokončí základnú školu, je menšia ako šanca, že zomrie pri problémoch spojených s tehotenstvom.
Aj v celosvetovom meradle sú na tom ženy horšie. Z 800 miliónov negramotných ľudí tvoria 64 percent.
Vzdelanie pre všetkých
Boj proti negramotnosti je aj jedným z cieľov programu OSN Vzdelanie pre všetkých. Do roku 2015 majú krajiny znížiť negramotnosť o 50 percent oproti roku 2000.
Najväčšia pozornosť sa venuje deviatim najľudnatejším rozvojovým krajinám, kde žije asi 70 percent všetkých negramotných ľudí.
Nevieme presne, koľko je na Slovensku negramotných ľudí, ale vieme, že pribúdajú, píše Roman Pataj
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
