Mám na to právo je v Nemecku obľúbená fráza. Ľudia, väčšinou susedia, vedú často súdne spory aj z malicherných dôvodov. Napríklad pre jedľové šišky, ktoré zapchávali odkvap vedľajšieho domu.
Alebo pre osvetlenie vchodu, ktoré suseda rušilo a nemohol zaspať. Takýchto súdov je ročne štvrť milióna.
V Ibbenbürene musel teraz súd rozhodnúť, či cesta jedného chlapca z domu do školy meria 1983 metrov, ako tvrdí samospráva, alebo 2008 metrov, ako vravia rodičia.
Od dvoch kilometrov majú žiaci 1. stupňa nárok na preplatenie lístkov na autobus. V konkrétnom prípade ide o 390 eur ročne.
Obe strany sa sporia o to, od ktorých dverí a po ktorú bránu sa má cesta do školy počítať. Mestský úrad meral cestu od vchodových dverí.
Rodičia argumentujú, že vchodové dvere sa u nich z dôvodov šetrenia energiou nepoužívajú a sú vždy zamknuté. Všetci u nich musia vchádzať a vychádzať z domu bočnými dverami. Robí to desať metrov.
Okrem toho cesta chlapca do školy sa nekončí pred vstupom do areálu, ale až v budove školy, o pätnásť metrov ďalej.
Súd rozhodol proti rodičom školáka. Tí zvažujú, či sa proti rozsudku odvolajú. Prečo aj nie, majú na to právo. Sme predsa v Nemecku.
Autor: Vlado Müller
