Atmosféra nominácie Baracka Obamu do volieb nebola taká elektrizujúca ako pred štyrmi rokmi. Prezident šetril aj so sľubmi, mnohé nesplnil.
CHARLOTTE. Prezident, ktorý sa uchádza o znovuzvolenie, požiadal národ, aby sa nebál vybrať si „náročnejšiu cestu“. Tá jediná však podľa neho privedie ekonomiku Spojených štátov k dlhodobej prosperite.
Počas svojho nominačného príhovoru na zjazde Demokratickej strany v meste Charlotte Barack Obama priznal, že si je „vedomý vlastných zlyhaní“.
Viac než o ocenenie svojej štvorročnej práce žiadal voličov, aby verili jeho zásadným plánom na zavedenie férovejšej a výkonnejšej ekonomiky, než aké ponúkajú jeho oponenti z Republikánskej strany.
Chce ešte pár rokov
„Žijeme v ére posadnutej krátkodobými očakávaniami. Potrvá však viac než pár rokov, kým vyriešime problémy, ktoré sa nakopili za desaťročia,“ povedal.
Vyžaduje si to podľa neho spoločné úsilie, podieľanie sa na zodpovednosti a istý druh odvážneho experimentu, podobného tomu, ktorý predviedol Franklin Roosevelt počas jedinej krízy, ktorá bola horšia než tá, ktorou prechádza Amerika teraz.
„Nebudem predstierať, že cesta, ktorú nám ponúkam, je rýchla a ľahká. Nikdy som to nerobil,“ povedal v 20tisícovej aréne zaplnenej do posledného miesta.
Ekonomika vytvorila v auguste 96-tisíc nových pracovných miest, čo je o 29-tisíc menej, ako predpovedali analytici. Nezamestnanosť je aktuálne 8,1 percenta.
Pohľad na výrazne šedivejšieho Baracka Obamu podčiarkol búrlivú cestu, ktorou on aj Spojené štáty za posledné štyri roky prešli.
Po konfetách a ohňostrojoch, ktoré na nominačnom kongrese 2008 v Denveri euforicky oslavovali prvého nominanta čiernej pleti, teraz prišiel na pódium politik, ktorý musí oveľa pevnejšie stáť nohami na zemi.
Sľuboval menej
V súboji o Biely dom uviazol nebezpečne tesne s republikánskym nominantom Mittom Romneym. Ak v roku 2008 vyslovil slovo „sľub“ 32 krát, teraz ho použil len v siedmich vetách.
Laura Mitchellová prišla na konvent zo Salisbury v štáte Maryland. Aj napriek tomu, že jej tečie pot po tvári, hrubý plyšový klobúk vo farbách americkej zástavy posiaty odznakmi s tvárou Baracka Obamu z hlavy nezloží a energicky máva transparentom s nápisom Forward (Vpred).
„Ak prehrá, zobudím sa do nočnej mory. Najchudobnejší a najmenej vzdelaní ľudia budú možno v týchto voľbách voliť republikánov, lebo uveria ich prvoplánovým sľubom o rýchlej prosperite. Kto rozumie ekonomike, vie, že nič také nie je možné,” hovorí.
Nerozhodnutých voličov je desať až pätnásť percent. Mnohí prezidenta podozrievajú zo „socialistických postupov nevhodných pre Ameriku“. Barack Obama sa ich snažil presvedčiť, že rozumie, že vláda vo Washingtone nemá liek na každý problém.
„Charity a náboženské komunity často dokážu pomôcť efektívnejšie ako vládne programy pre chudobných.
Nechceme podporovať ľudí, ktorí si nechcú pomôcť sami, rovnako ako nechceme zachraňovať banky, ktoré porušujú pravidlá,“ vravel.
Na rozdiel od minulotýždňového príhovoru republikánskeho kandidáta Mitta Romneyho nominačný prejav Baracka Obamu bol konkrétnejší.
Na ďalšie roky ponúka rozpočet, ktorý by mal byť kombináciou investícií do vzdelávania, produkcie energie a zníženia deficitu o štyri bilióny dolárov. Do roku 2016 by malo vzniknúť milión nových pracovných miest vo fabrikách.
Sľubuje aj prudké, 50-percentné zníženie objemov importovanej ropy do roku 2020 a nových 600-tisíc pracovných miest pri ťažbe domáceho zemného plynu.
Ďalších stotisíc nových pozícií by mali zaplniť učitelia matematiky a prírodných vied. Viac regulácie chce zaviesť do systému pôžičiek pre študentov, ktorých rastúce úroky sa mnohým mladým Američanom v posledných rokoch vymkli spod kontroly.
Šetrenie na chudobných?
Paulovi Woodwardovi nedávno operovali kĺb, preto svoj sektor v hľadisku po skončení Obamovho vystúpenia opúšťa medzi poslednými. Výsledok volieb sa neodváži tipovať.
Obrovský dlh (16-tisíc miliárd dolárov), s ktorým sa krajina borí, je podľa neho hrozivý.
Bývalý lekár na dôchodku sa však v prípade víťazstva republikánov obáva radikálneho šetrenia v programoch pre seniorov a chudobných.
„Vyrástol som v nesmierne chudobnej rodine, viem, čo to znamená zaspávať s prázdnym žalúdkom. Nemali by sme dopustiť, aby štát šetril na deťoch, ktoré sú dnes odkázané na stravné lístky.“
Obamovi verí, že ak dostane aj druhú šancu, dokončí svoj plán na spoločensky spravodlivejšiu ekonomiku.
Či však skutočne vyhrá, je momentálne otázne.
Isté je len to, že výnimočná atmosféra spred štyroch rokov, keď nadšením burácajúci dav v Denveri predznamenal Obamovo víťazstvo, sa teraz v Charlotte neopakovala.
Je na tom Amerika lepšie?
Známa otázka sa stala kľúčovou aj v tohtoročnej kampani. Ekonómovia ani ľudia nemajú jednoznačnú odpoveď.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Je to jedna z najsilnejších otázok, aké v amerických kampaniach padajú. Rovnako ju na prezidenta Baracka Obamu vytiahli tento týždeň aj republikáni.
S otázkou, či sa Spojeným štátom darí lepšie ako pred štyrmi rokmi, prišiel v roku 1980 republikánsky kandidát Ronald Reagan.
A zabrala. Američania trpeli nezamestnanosťou aj vysokou infláciou a uznali, že Reagan má pravdu a štyri roky s demokratom Jimmym Carterom nepriniesli zlepšenie. Dovtedy vyrovnaný súboj dopadol jasným víťazstvom Reagana.
Na rovnakú otázku podľa ekonómov teraz jednoznačná odpoveď neexistuje. Keď nastúpil Obama do úradu, vrcholila kríza a nezamestnaných bolo 8,3 percenta ľudí. Toto na Ameriku vysoké číslo zostáva teraz takmer rovnaké.
„Čo sa týka ekonomiky, ľudia na tom nie sú lepšie ako pred štyrmi rokmi. Ale veci mohli byť určite aj horšie. Môžete sa rozhodnúť, či je pohár poloplný, alebo poloprázdny,“ povedal pre New York Times.
Práve tým sa Obama bráni: nebyť údajne jeho stimulov do ekonomiky či záchrany automobilového priemyslu, Amerika by zažila ekonomickú katastrofu. Na druhej strane aj vďaka tomu sa dlh Spojených štátov vyšplhal na 16 biliónov dolárov (viac ako 100 percent HDP).
„Pocit, že mohlo byť aj horšie, však neuspokojí ľudí, ktorí necítia, že im je lepšie,“ povedal pre Washington Post Ferrel Guillory, politológ z univerzity v Severnej Karolíne.
Jednoznačnú odpoveď nemajú ani sami Američania. Podľa prieskumu pre CBS News 20 percent Američanov tvrdí, že ich finančná situácia je lepšia ako pred štyrmi rokmi, 39 percent opak.
Rovnako pesimistickí boli však Američania podľa New York Times aj mesiac pred voľbami v roku 2008.
Tomáš Vasilko
Autor: Zo Charlotte od našej spolupracovníčky Aleny Taranovej
